BRATISLAVA 14. apríla (WEBNOVINY) – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR navrhuje, aby dĺžka skúšobnej lehoty po novelizácii Zákonníka práce závisela od výšky mzdy zamestnanca. Ak mzda zamestnanca nepresiahne 1,7-násobok minimálnej mzdy, čo je približne 539 eur, skúšobná lehota má byť najviac jeden mesiac. Na zamestnancov so mzdou presahujúcou túto hranicu sa má vzťahovať najviac trojmesačná skúšobná lehota. V prípade vedúcich zamestnancov chce rezort práce umožniť dohodnúť predĺženie skúšobnej lehoty na šesť až deväť mesiacov. Ako informoval mediálny odbor rezortu práce a sociálnych vecí, takéto odstupňovanie skúšobnej lehoty je súčasťou aktuálneho návrhu novely Zákonníka práce.
„Naším záujmom je, aby zamestnanci na nižšie kvalifikovaných pozíciách mali kratšiu skúšobnú lehotu, a to jeden mesiac. Na náročnejších, respektíve aj lepšie platených pozíciách by mohla byť dlhšia. Takéto odstupňovanie je objektívne a nespája sa s nárastom administratívnych nákladov. Dĺžka skúšobnej lehoty bude totiž jasná už pri podpise pracovnej zmluvy,“ povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál. Zistiť, či má človek pri práci vyžadujúcej nižšiu kvalifikáciu dostatočné predpoklady, sa dá podľa ministra aj počas jedného mesiaca. U vysokopostavených manažérov je to však podľa Mihála záležitosťou aj viac ako pol roka.
Takisto sa podľa ministerstva práce zmenila definícia výpovednej lehoty. Tá má podľa návrhu novely Zákonníka práce trvať jeden až tri mesiace, a to podľa dĺžky pracovného pomeru. „V prípade, že zamestnanec prichádza o prácu z dôvodov na strane zamestnávateľa, teda preto, že sa zamestnávateľ zrušuje, premiestňuje, alebo sa zamestnanec stal nadbytočným pri zefektívňovaní výroby či pri organizačných zmenách, ale aj vtedy, ak sa u zamestnanca zhoršil zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje viac vykonávať jeho prácu, bude mať nárok na ešte dlhšiu výpovednú lehotu,“ informuje ministerstvo. Výpovedná lehota v týchto prípadoch môže trvať od dvoch do piatich mesiacov v závislosti od dĺžky pracovného pomeru. Navyše, zamestnanec sa podľa ministerstva práce bude môcť rozhodnúť, či chce výpovednú dobu alebo odstupné.
Po dohode so zástupcami zamestnancov bude možné v kolektívnej zmluve vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými je možné v pracovnej zmluve dohodnúť vyplatenie odstupného namiesto výpovednej lehoty. „Môže pritom ísť o rôzne kombinácie. Napríklad pri nároku na trojmesačné výpovednú lehotu môže jeden mesiac plynúť výpovedná lehota a za dva mesiace môže zamestnanec dostať odstupné,“ objasňuje rezort.
Ak zamestnanec odchádza prvýkrát do starobného, predčasného starobného dôchodku, alebo nadobudol nárok na invalidný dôchodok (ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %), má okrem toho nárok na odchodné, a to najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Odchodné sa podľa návrhu novely pracovného kódexu neposkytne len vtedy, ak sa pracovný pomer skončil okamžite z dôvodu právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, alebo výpoveďou pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, na ktoré bol zamestnanec upozornený.
