„Mami, nudím sa!“ – veta, ktorú rodičia s postupom letných prázdnin počúvajú čoraz častejšie a ježia sa im z nej chlpy na rukách. Keď sa tí najmenší v rodine nudia, rodič má potrebu okamžite im niečo vymyslieť. No čo ak by sme túto vetu prestali vnímať ako hrozbu a začali ju vnímať ako príležitosť?
V digitálnej dobe, keď majú deti neustály prístup k mobilu nabitému aplikáciami a tabletu plnému rozprávok, je nuda často považovaná za niečo nežiadúce. No práve tá otravná nuda môže byť darom, ktorý podporuje kreativitu, schopnosť byť sám so sebou a budovať si vnútornú motiváciu.
O tom, prečo sa deti potrebujú nudiť, ako rozlíšiť zdravú nudu od zanedbávania a čo by mali rodičia robiť, keď deti „nemajú čo robiť“, sme sa rozprávali s terapeutkou Katarínou Godarskou.
V minulosti sa deti nudili oveľa častejšie. Nemali tablety, programy plné animovaných filmov ani sociálne siete. Ako to ovplyvňovalo ich vývoj v porovnaní s dnešnými deťmi?
Nuda bola v minulosti veľmi bežnou súčasťou života detí. Mali menej štruktúrovaného času a naplánovaných aktivít. Zároveň mali oveľa menej rýchlych riešení, keď sa nudili – najmä v podobe digitálnych technológií alebo zásahov zvonku (napríklad keď im niekto naplánoval deň).
Psychologička o dospelých priateľstvách: Prečo sa po 30-ke tak ťažko nadväzujú a ľahko strácajú? - ROZHOVOR
Častejšie sa teda museli s nudou popasovať samé. To napomáhalo rozvíjať ich predstavivosť, kreativitu, ale aj schopnosť plánovania či sociálne zručnosti. Zároveň sa častejšie stretávali s tým, že napriek ich snahe mali čas, keď nemali čo robiť. A túto frustráciu sa učili zvládať.
Prečo je pre deti dôležité zažiť nudu? Aké schopnosti si deti počas nudy prirodzene rozvíjajú?
Nuda je veľmi dôležitou súčasťou vývinu dieťaťa. Dáva mu možnosť nahliadnuť do svojho vnútra, skúmať, po čom túži, generovať nápady a plánovať konkrétnu činnosť aj kroky potrebné na jej realizáciu. Z toho môže vzniknúť úžasná stavba z lega, zaujímavé výtvarné dielo, tajný bunker pod stolom alebo v záhrade, či zábavná hra s kamarátmi.
Nuda teda vytvára priestor pre tvorivé a kreatívne myslenie. Podporuje aj trpezlivosť, odolnosť a schopnosť zvládať frustráciu. Výskumy ukazujú pozitívny vplyv nudy aj na rozvoj exekutívnych funkcií či pracovnej pamäte. Toto všetko sú veľmi dôležité životné zručnosti.
V posledných rokoch rodičia oveľa viac organizujú deťom každú hodinu voľného času rôznymi krúžkami aktivitami, teraz v lete tábormi, pričom kedysi to bolo iné – deti sa od rána do večera hrali s kamarátmi na ulici. Čo si myslíte, že je pre vývoj dieťaťa vhodnejšie?
Najlepšia je rovnováha, a to platí aj v tomto prípade. Je dobré, ak má dieťa nejaké plánované pravidelné aktivity. To ho učí fungovať v režime, prispôsobiť sa plánom a niekedy aj prekonávať prekážky – napríklad keď sa mu nechce vtedy, keď je niečo naplánované.
Popri škole, povinnostiach a pravidelných činnostiach by však malo mať dieťa aj dostatok voľného, neštruktúrovaného času, a to nielen občas. Práve v tomto čase má možnosť zariadiť si deň podľa seba. Vymyslieť, ako čas strávi.
Keď dieťa takýto čas nemá k dispozícii pravidelne, často si v podobnej situácii nevie poradiť samo a je odkázané na pomoc dospelého. Navyše sa môže stať, že bude preťažené aktivitami, čo môže viesť k zvýšenej miere stresu a k zníženej motivácii.
Je v poriadku, ak sa dieťa počas prázdnin aj sťažuje, že sa nudí? Máme mu hneď niečo ponúknuť alebo počkať?
Je úplne v poriadku, ak sa dieťa počas prázdnin nudí. A je v poriadku aj to, ak sa na to posťažuje. Môže byť nespokojné alebo otrávené z toho, že musí vyvinúť aktivitu už len na to, aby zistilo, čo chce robiť. Dôležité je, aby rodič okamžite nezasahoval a nesnažil sa dieťa zachrániť od nepríjemných pocitov. Pre dieťa je oveľa užitočnejšie, ak ho rodič povzbudí, inšpiruje a pomôže mu zamyslieť sa nad tým, ako by sa dalo tento čas využiť. Rodič by mal byť sprievodcom, nie animátorom.
Ako povzbudiť deti, aby si samy vymysleli, čo chcú robiť, bez toho, aby sme ich museli viesť za ruku?
V prvom rade dieťaťu neponúkajme hotové riešenia. Užitočné je mať vytvorené bezpečné a podnetné prostredie, v ktorom sa dieťa ľahšie inšpiruje k rôznym činnostiam. Napríklad krabica s kreatívnym materiálom, športové potreby, stavebnice či knihy. Ak aj napriek tomu potrebuje pomoc, môžeme ho podporiť vhodnými otázkami – napríklad „Čo by si dnes chcel skúsiť?“ alebo „Čo by sa dalo z tohto vyrobiť?“ Takto mu pomáhame porozumieť vlastnej vnútornej motivácii. A zároveň mu umožňujeme zažiť pocit kompetencie, keď si nakoniec samo vymyslí zaujímavú aktivitu.
Má zmysel stanoviť počas prázdnin nejakú štruktúru dňa alebo je lepšie ponechať veci voľne?
Je dobré, ak má dieťa aspoň nejakú štruktúru. Predvídateľnosť mu dáva pocit bezpečia. Táto štruktúra by však nemala byť príliš rigidná. Naopak, mala by byť dostatočne flexibilná, aby umožňovala zmeny a vytvárala dostatok priestoru na voľný čas, oddych či ničnerobenie.
Kde je zdravá hranica medzi „nechať dieťa nudiť sa“ a „zanedbávať ho“? Ako ju spoznáme?
Zdravá nuda by sa mala odohrávať v prostredí, kde má dieťa dostatok podnetov, stimulov a kvalitné vzťahové zázemie. Mala by sa striedať s časom, keď rodičia s dieťaťom trávia spoločné chvíle a so zmysluplnými aktivitami. Zanedbávanie je charakteristické tým, že rodičia nereagujú na vývinové a emočné potreby dieťaťa. Neposkytujú mu podporu, pochopenie, prijatie, bezpečie, stabilitu ani pozornosť.
Akú úlohu v nudení sa zohrávajú mobily a obrazovky? Pomáhajú alebo škodia tomu, aby sa deti naučili tráviť čas samy so sebou? Odporúčate rodičom obmedziť deťom počas prázdnin čas na mobile?
Mobily a obrazovky poskytujú rýchle a jednoduché riešenia na nudu. Vedia zabrať veľké množstvo času a dieťa je často len pasívnym prijímateľom obsahu. Na druhej strane, tieto technológie sú neoddeliteľnou súčasťou dnešného života. Nie je vhodné dieťa od nich úplne izolovať. Ich používanie by však malo mať jasne stanovené hranice, ktorým dieťa rozumie. Ideálne je, ak sa tieto hranice nastavujú spoločne, nie formou príkazov.
Dôležitý je aj samotný obsah. Mali by sme dieťa viesť k tomu, aby technológie využívalo zmysluplne. Napríklad na učenie sa, rozvíjanie zručností, inšpiráciu alebo komunikáciu. Rovnako je dôležité byť dieťaťu vzorom. Často obmedzujeme deťom čas na mobile, no sami ho držíme v ruke neustále.
Je dnešný strach z detskej nudy novodobý fenomén? Prečo sa v minulosti brala nuda ako prirodzená súčasť detstva a dnes sa jej rodičia obávajú?
Strach z nudy často pozorujeme v rodinách, kde sú rodičia nadmerne ochranárski alebo sú veľmi výkonovo orientovaný. Dieťa sa snažia chrániť pred nepríjemnými pocitmi z nudy, dokonca to môžu vnímať aj ako svoje zlyhanie. Niektorí majú pocit, že dieťa musí všetok svoj čas efektívne vyžívať, aby sa neustále rozvíjalo a zlepšovalo, a často vidíme aj to, že samotní rodičia fungujú rovnako a nedokážu relaxovať, mať voľný čas. To môže mať veľmi negatívny vplyv na dieťa, ale v konečnom dôsledku aj na celú rodinu (to je výrazný tlak). V minulosti sa toto všetko vyskytovalo v podstatne menšej miere, a preto by sa dal tento strach z nudy nazvať novodobým fenoménom.
Mgr. Katarína Godarská je detská, rodinná a párová terapeutka. Pracuje v súkromnom psychologickom zariadení PsychoKonzult v Bratislave. Pre jej prístup je charakteristické holistické nazeranie na ťažkosti partnerov alebo detí v komplexnom systéme životných súvislostí.
