Definícia antisemitizmu je podľa Ministerstva spravodlivosti SR dostatočne zabezpečená súčasnou legislatívou. Na Slovensku to zastrešuje trestný zákon, ktorý hovorí o popieraní a schvaľovaní holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti či hanobení rasy.
Menej závažné formy antisemitského správania sa postihujú ako priestupky extrémizmu v rámci zákona o priestupkoch. Vyplýva to zo záverov Analýzy Ministerstva spravodlivosti SR k súladu právneho poriadku SR s pracovnou definíciou antisemitizmu vypracovanej Medzinárodnou alianciou pre pripomínanie holokaustu (IHRA).
Prijatie zákona by malo politický význam
Informatívny materiál tiež konštatuje, že z legislatívneho hľadiska a z pohľadu princípu právnej istoty by bolo zavedenie definície možné osobitným, deklaratórnym zákonom, ktorým by Národná rada SR odsúdila antisemitizmus a stanovila by preň danú definíciu.
Generálny tajomník OSN vyzýva do boja proti rasizmu a neonacizmu, za útokmi vidí ohavnú rétoriku
„Prijatie takéhoto zákona by mohlo mať politický význam, avšak na vyšetrovanie a trestné stíhanie trestných činov extrémizmu by to vplyv nemalo. Odporúčame preto, aby bola definícia využívaná najmä na účely vzdelávania relevantných aktérov, vrátane prokuratúry a súdov, polície a ďalších,“ uvádza sa v informatívnom materiáli, ktorý na rokovanie vlády predkladá rezort spravodlivosti.
Prijali definíciu antisemitizmu
Národná rada SR svojím uznesením z 28. novembra 2018 prijala definíciu antisemitizmu vypracovanú Medzinárodnou alianciou pre pripomínanie holokaustu (IHRA) v znení „Antisemitizmus je také vnímanie Židov, ktoré sa môže prejaviť ako nenávisť k Židom. Rétorické a fyzické prejavy antisemitizmu sú namierené proti židovským alebo nežidovským jednotlivcom a/alebo ich majetku, proti inštitúciám židovskej komunity a náboženským ustanovizniam.“
Židia sa obávajú, že rozsudok oslobodzujúci Mizíka bude zneužitý na ďalšie šírenie nenávisti
Zároveň okrem iného uložila vláde, aby vykonala analýzu právneho poriadku Slovenskej republiky a v prípade potreby pripravila legislatívne návrhy príslušných právnych predpisov tak, aby v činnosti a pri rozhodovaní orgánov verejnej moci Slovenskej republiky bola rešpektovaná uvedená definícia.
Pojem používa v troch zákonoch
Právny poriadok Slovenskej republiky aktuálne používa pojem „antisemitizmus“ v troch zákonoch. „V zákone o dotáciách v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti je pojem súčasťou názvu ľudskoprávnej dotačnej schémy a predchádzanie antisemitizmu patrí medzi dotačné účely. Zákon o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v platnom znení ukladá stredisku zbierať a poskytovať informácie o rasizme, xenofóbii a antisemitizme. V novom znení, ktoré je predložené do národnej rady sa navrhuje, aby realizovalo výskumy, prieskumy a monitoring v oblasti ľudských práv všeobecne. Tretí, zákon o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov hovorí, že medzi úlohy zväzu patrí verejne vystupovať proti extrémnym silám propagujúcim nacionalizmus, šovinizmus, rasizmus, antisemitizmus, neofašizmus, neonacizmus, neoľudáctvo a xenofóbiu,“ približuje informatívny materiál.
Extrémisti rastú na sile, Lajčák na konferencii o antisemitizme spomenul príbeh Vrbu a Wetzlera
Všetky tri zákony sa týkajú práce inštitúcií zameraných na presadzovanie ľudských práv, respektíve boj proti fašizmu, preto podľa ministerstva spravodlivosti nie je potrebné, aby obsahovali definíciu pojmu antisemitizmus.
Zavedenie do legislatívy by bolo problematické
Pracovná definícia antisemitizmu nebola prijatá ako právny text. Podľa rezortu spravodlivosti by jej zavedenie do legislatívy trestného práva, bolo problematické z viacerých dôvodov.
„Trestné právo v Slovenskej republike nepoužíva kategorizačné pojmy (rasizmus, antisemitizmus, xenofóbia), ale chráni pred nenávistnými prejavmi, osobitne trestnými činmi extrémizmu, pod ktoré spadá konanie opísané v definícii, či už v priestupkovej alebo trestnej rovine, a to či už je motiváciou páchateľa židovská etnicita, alebo židovské náboženstvo. Trestný zákon už teraz takéto konanie upravuje širšie, napríklad nerozlišuje, či motiváciou páchateľa bola skutočná alebo domnelá príslušnosť k etniku alebo náboženstvu. Definícia používa pre trestné právo príliš neurčité pojmy ako „isté vnímanie“ či „môže sa prejaviť ako nenávisť,“ vysvetľuje materiál.
