BRATISLAVA 7. júla (WEBNOVINY) – Odškodnenie pozostalých po obetiach dopravných nehôd je jednoznačne problémom, s ktorým sa za uplynulé obdobie stretáva mnoho občanov. Napriek tejto skutočnosti v Slovenskej republike v súčasnej dobe neexistuje právna norma upravujúca odškodnenie takýchto pozostalých. Z daného dôvodu je potrebné položiť si nasledovné otázky:
– Kto a v akej výške je povinný nahradiť nemateriálnu škodu, ktorá vznikla v dôsledku usmrtenia fyzickej osoby pri dopravnej nehode?
– Ktorá inštitúcia a podľa akého právneho predpisu je povinná o odškodnení pozostalých rozhodnúť?
Po dôkladnej analýze predmetnej problematiky možno skonštatovať, že nemateriálnu škodu, ktorá vznikla v dôsledku smrti fyzickej osoby možno považovať za škodu na zdraví a náklady usmrtenia.
Tieto je v prípade uzatvoreného povinného zmluvného poistenia povinná hradiť za vodiča dopravného prostriedku poisťovňa, pričom právo na vymáhanie predmetného nároku má pozostalý ako právny nástupca usmrtenej osoby.
Nároku sa možno domáhať prostredníctvom ustanovení Občianskeho zákonníka a to jednak (i) prostredníctvom ustanovení upravujúcich zodpovednosť za škodu a tiež (ii) prostredníctvom ustanovení upravujúcich ochranu osobnosti.
O konkrétnej výške nemateriálnej škody musí v prípade uplatnenia nároku rozhodnúť príslušný súd, nakoľko žiadny právny predpis v súčasnosti neupravuje výšku odškodnenia, ktoré prináleží pozostalým v prípade usmrtenia osoby pri dopravnej nehode.
V tejto súvislosti by som chcel poukázať na právnu úpravu platnú v Českej republiky, kde zákonodarca priamo do Občianskeho zákonníka vniesol ustanovenie upravujúce konkrétnu výšku odškodnenia, ktorá pozostalým prináleží. Aby som bol konkrétny, v prípade usmrtenia českého občana pri dopravnej nehode prináleží pozostalému manželovi odškodnenie vo výške 240.000,- CZK. Odškodnenie v rovnakej výške prináleží tiež každému dieťaťu a každému z rodičov.
Vzhľadom na nedostatočnosť slovenskej právnej úpravy bude potrebné, aby zákonodarca problematiku odškodňovania upravil zákonom, a to či už podľa vzoru českej úpravy alebo podľa vzoru úprav platných v ostatných členských štátoch EU.