BRATISLAVA 14. júla (WEBNOVINY) – Účelom toho príspevku je poukázať na problémy, ktoré vzniknú resp. by mohli vzniknúť v prípade, že sa nechcete pustiť do podnikania na vlastnú päsť, ale chcete podnikať s obchodným partnerom, o ktorom predpokladáte, že investuje do vášho spoločného podniku rovnaký objem peňazí, rovnaké množstvo energie a úsilia. Hovoríme tak o situácii, keď sú v spoločnosti, bez ohľadu na jej právnu formu dvaja spoločníci s rovnakým obchodným podielom a s rovnakými hlasovacími právami, prípadne obaja sú aj štatutárnymi zástupcami spoločnosti konajúcimi v mene spoločnosti. V praxi sa tak potom stretávame so situáciou, kedy často prosperujúca spoločnosť uviazne na mŕtvom bode, pretože spoločníci majú odlišný názor na ďalšie smerovanie spoločnosti, ale ani jeden z nich nemá v spoločnosti tak povediac rozhodné slovo a bez druhého spoločníka nemôže právoplatne prijať žiadne rozhodnutie v spoločnosti.
Mnou opísanej situácii možno predísť dvoma spôsobmi:
Spoločníci by sa pri zakladaní spoločnosti mali dohodnúť na ich účasti v spoločnosti tak, aby jeden z nich disponoval v spoločnosti väčšinou hlasov, ktorá mu aj bez súhlasu druhého spoločníka umožní prijať rozhodnutie, t.j. situácia jeden väčšinový spoločník a jeden menšinový spoločník. Dokonca aj spoločníci, ktorí vložili do spoločnosti rovnaký kapitál a rovnako sa podieľajú na zisku spoločnosti, sa môžu podľa platnej legislatívy dohodnúť na odlišnej úprave hlasovacích práv tak, že jednému bude priznaná väčšina potrebná na prijatie rozhodnutí a tým sa zamedzení vzniku patovej situácie. Takéto riešenie však vyžaduje vzájomnú dôveru obchodných partnerov v to, že väčšinový spoločník svoju pozíciu nezneužije.
Práve preto, ak sa dvaja „rovnocenní“ obchodní partneri púšťajú do spoločného podnikania, odporúčam, aby si ešte na začiatku vyjasnili pravidlá hry, a to najmä pre prípade vzniku patovej situácie tzv. deadlock. V praxi sa to rieši buď priamo v zakladateľskom dokumente spoločnosti, alebo v samostatnej dohode spoločníkov označovanej aj ako Shareholders agreement, v ktorej sa spoločníci dohodnú, ako sa bude postupovať v prípade rozdielnych názorov spoločníkov. V prvom rade sa definujú kľúčové otázky, ktoré by mohli viesť k vzniku patovej situácie, sú to najmä otázky súvisiace s riadením spoločnosti (príklady). Rovnako sa určí okamih, kedy možno vyhlásiť tzv. patovú situáciu, spravidla keď orgán spoločnosti, ktorý má rozhodovaciu právomoc nie je opakovane uznášaniaschopný, resp. ani po opakovaných zasadnutiach nebol schopný prijať rozhodnutie o kľúčovej otázke. Spôsobov, ako sa z patovej situácie dostať je viacero, a závisí len na dohode spoločníkov, princíp je však vo všetkých prípadoch rovnaký: „jeden zostane a druhý musí z kola von“.
Ako príklad môžem uvediem najčastejšie spôsoby riešenia deadlocku.
V prípade naplnenia podmienok deadlocku, tá zo strán, ktorá prvá vyhlási deadlock je oprávnená zaslať druhej strane ponuku, v ktorej uvedie peňažnú sumu na akú hodnotí cenu obchodného podielu druhej strany a táto druhá strana je potom povinná za túto cenu buď odpredať svoj obchodný podiel alebo odkúpiť obchodný podiel strany, ktorá vyhlásila deadlock.
Iný spôsob riešenia deadlocku je, že obe strany súčasne vložia do zapečatených obálok ponuku na odkúpenie obchodného podielu druhej strany a následne za prítomnosti notára alebo inej dôveryhodnej osoby sa obálky otvoria, pričom vyššia ponuka vyhráva, čo znamená, že strana, ktorá urobila vyššiu ponuku si viac cení spoločnosť, a preto je oprávnená odkúpiť obchodný podiel druhej strany.