Vláda si chce pri konsolidácii verejných financií pomôcť lepším výberom daní a bojom proti daňovým únikom. Daňová odborníčka Silvia Hallová, partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton, súhlasí a zároveň zdôrazňuje, že kľúčom k odhaľovaniu daňových únikov je lepšia práca s existujúcimi dátami a zameranie sa na problematické firmy. „Ak chce byť Finančná správa efektívnejšia, potrebuje čo najlepšie pracovať s dátami a identifikovať potenciálne rizikové firmy. Ak sa správa daní viac zautomatizuje, uvoľnia sa kapacity na samotný výkon kontrol a štátu sa môže podariť zúžiť súčasnú daňovú medzeru,“ hovorí Silvia Hallová.
Daňové kontroly trvajú neúmerne dlho, až 1,5 roka
Ministerstvo financií chce v rámci nového plánu na boj proti daňovým únikom okrem iného zrýchliť a skrátiť proces finančných kontrol. Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton tento zámer oceňuje. „Podnikatelia rozhodne uvítajú, keď sa daňové kontroly skrátia. Dnes bežne daňová kontrola trvá rok až rok a pol, čo je neúmerne dlho. Profesionálne prebiehajúca daňová kontrola má začať oznámením, následným predložením podkladov, ich preverením a závermi nasledujúcimi v rýchlejšom slede, aby to nezaťažovalo podnikateľa a zároveň neviazalo kapacity finančnej správy. Dnes je bežné, že jeden tím má rozbehnutých viac daňových kontrol súbežne a prestávky medzi jednotlivými úkonmi v rámci jednej daňovej kontroly sú niekedy aj jeden mesiac.“
Silvia Hallová zároveň zdôrazňuje, že Finančná správa by mala spoľahlivým daňovníkom poskytovať istú formu benefitu. „Kľúčové je, aby spoľahlivé firmy podľa príslušného indexu a po daňovej kontrole bez nálezu získali nejakú formu benefitu zo strany daniarov, napríklad v podobe kratších a špecificky zameraných daňových kontrol namiesto štandardných „širokospektrálnych“ daňových kontrol.“
Lepšia analytika na odhalenie problematických firiem
Ministerstvo avizuje efektívnejšie spracovanie množstva domácich aj zahraničných dát, ktoré majú daniari k dispozícii. Tie by mohli podľa ministra Kamenického pomôcť odhaliť problematické miesta, na ktoré je potrebné sa zamerať a vykonávať častejšie kontroly. „Posilnenie analytických kapacít je jednoznačne správny krok. Finančná správa však bude potrebovať kvalitné domáce aj zahraničné dáta, dobrých analytikov a využívanie soft warningu – upozornenia daňového subjektu na nezrovnalosť v dátach so žiadosťou o vysvetlenie alebo úpravu. S týmto prístupom často ani nie je potrebná daňová kontrola, a tým pádom sa šetria kapacity na výkon iných kontrol,“ vysvetľuje Silvia Hallová.
Daňová medzera pri DPH rastie. Riešením je viac kontrol DPH aj daní z príjmu
Problémom slovenského daňového systému je zväčšujúca sa daňová medzera pri dani z pridanej hodnoty. Kým v rokoch 2020 a 2021 sa medzera postupne zmenšovala, odvtedy sa opäť zväčšuje. „Časť tohto problému spočíva v zmene nákupného správania počas pandémie a po jej skončení. V rokoch 2020 a 2021 sa mnoho tovaru a služieb nakupovalo cez internet cez online platby, čo prirodzene redukovalo šedú ekonomiku. V posledných rokoch však opäť narástli platby v hotovosti, čo prispieva k zväčšovaniu daňovej medzery,“ objasňuje situáciu Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Je preto prirodzené, že sa Finančná správa už minulý rok primárne zamerala na kontroly DPH a 7 z 10 daňových kontrol sa týkal práve dane z pridanej hodnoty. Daňová odborníčka však hovorí, že štát by sa mal aj v tejto situácii viac zamerať na kontrolu dane z príjmu. „Na základe praxe a štatistík som presvedčená, že štát by omnoho viac financií získal silnejším dôrazom na kontrolu daní z príjmu. Kým v roku 2021 cielilo 35 % kontrol na daň z príjmov právnických osôb, minulý rok to bolo už len 14 %. Ak bude tento trend pokračovať, štátu budú unikať výrazné príjmy.“ Silvia Hallová pomenovala aj segmenty ekonomiky, na ktoré sa treba primárne zamerať. „Výraznejšie riziko je práve pri sektoroch, ktoré prijímajú hotovosť od zákazníkov a neodvádzajú ani DPH a ani nedeklarujú svoje príjmy v daňovom priznaní. S týmto sa bude musieť štát nejako vysporiadať.“
Sprísnenie kontrol voči veľkým subjektom, najmä v oblasti transferov peňazí do zahraničia
Minister financií spomenul aj lepšiu kontrolu tzv. transferov peňazí do zahraničia. „Neviem presne, čo mal pán minister v tomto prípade na mysli. Slovensko je otvorená ekonomika, obchodovanie so zahraničím a s tým súvisiace peňažné toky sú preto samozrejmá vec. Domnievam sa však, že pravdepodobne smeroval k nastaveniu transferových cien s prepojenými osobami v rámci jednej nadnárodnej skupiny a k tomu, ako tieto skupiny oceňujú vzájomné transakcie. Táto oblasť je významná aj z pohľadu výberu daní a je dôležité, aby mala Finančná správa pre túto oblasť kvalifikované tímy,“ hovorí Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Tím daňových odborníkov Grant Thornton firmám dlhodobo odporúča, aby oblasť transferového oceňovania rozhodne nepodceňovali. „To znamená, že pri predaji tovarov či služieb v rámci spriaznených osôb a firiem je potrebné transakcie náležite zdokumentovať a podložiť benchmarkovou analýzou a ďalšími dôkazmi v závislosti od oblasti podnikania,“ vysvetľuje Hallová.
Zavedenie eFaktúry ako nástroja proti daňovým únikom
Ministerstvo pracuje podľa slov ministra Kamenického aj na zrýchlenom zavedení eFaktúry. Daňová odborníčka vidí pozitíva, avšak varuje pred možnými extra nákladmi, ak sa budeme líšiť od chystaného európskeho riešenia. „Zavedenie eFaktúry ako nástroj boja proti daňovým únikom je jednoznačne správny krok. Otázne je však v tomto prípade načasovanie. EÚ chce prísť s jednotným riešením pre celú EÚ. Ak by Slovensko prišlo s vlastným riešením skôr, výrazne riskuje, že sa bude líšiť od toho európskeho a bude musieť celý systém prerábať. To môže zvyšovať náklady aj finančnej správy ako aj podnikateľov pri zavedení a adaptácii tohto systému. V tejto situácii je dnes Taliansko, ktoré zaviedlo eFaktúru v roku 2019,“ hovorí Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Informačný servis