Dá sa riešiť financovanie kampaní, ale nie počet obvodov

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Žitňanská
Podľa Lucie Žitňanskej existuje spoločný cieľ, aby vláda jednej strany mala alternatívu. Foto: SITA/Diana Černáková

Dá sa hovoriť o posune v rokovaniach o volebných zákonoch?

Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS):Všetci majú rôzne pohľady a padajú rôzne návrhy od volebných obvodov až po to, aby sa zrušil strop finančných limitov na jednotlivé kampane. Veľa z toho by bolo na diskusiu, ak by sme neboli pod časovým tlakom medzi prvým a druhým čítaním v parlamente. Obávam sa, že otázky ako sú volebné obvody, či finančné stropy pre kampane, asi medzi prvým a druhým čítaním nevyriešime. Návrh je totiž postavený na nejakej filozofii. Sústredím sa preto na to, čo vnímam ako podstatné, čo sa dá riešiť. Dnes sa dá riešiť nezávislá kontrola financovania volebných kampaní. Dá sa stále riešiť to, aby sa tieto pravidlá nevzťahovali hneď na prezidentské voľby, ale aby sa účinnosť odložila na neskoršie obdobie.

Je na niečom dohoda?

Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS):Dohodli sme na zastúpení všetkých kandidujúcich strán v okrskových volebných komisiách. Tiež na tom, aby sa malé finančné dary do 50 eur dali jednoduchým spôsobom darovať z účtu na účet. Stojíme pred dohodou na nezávislej kontrole, kde sa črtajú určité dohody. Politické strany by mali mať v tomto nezávislom kontrolnom orgáne paritné zastúpenie. Ja navrhujem, aby tam boli zastúpené aj iné inštitúcie. Napríklad NKÚ, ombudsman. Môžeme sa rozprávať, či by mal prezident právomoc nominovať svojho človeka do tejto komisie, aby bolo viac zdrojov moci, ktoré do tejto komisie nominujú svojich ľudí. Otvorené zostávajú ešte procesné otázky, kto by mal rozhodovať na prvom a druhom stupni.

Výhrady boli od opozície k moratóriu a kampani tretích strán.

Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS):Kampaň tretích strán je požiadavka SDKÚ-DS, bez ktorej nevie v žiadnom prípade podporiť tento zákon. Črtá sa riešenie, že budú môcť tretie strany kampaňovať za určitých podmienok. Teda pokiaľ budú mať nastavené pravidlá.

Pavol Zajac
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Ustúpil v niečom minister vnútra pri rokovaniach o volebných zákonoch?

Pavol Zajac (KDH):Ustúpil pri jednom bode. Keď sme ho kritizovali za zákaz zverejňovania volebných preferencií 21 dní pred voľbami, spomenul, že by sa to dalo znížiť na 14 dní. Nám sa zdá aj 14 dní veľa. Boli by sme za sedem, maximálne desať dní.

KDH malo dve vážne pripomienky.

Pavol Zajac (KDH):Je to jeden volebný obvod, čo chceme zmeniť na viac. Buď štyri, alebo osem.

Ako sa k tomu stavajú partneri?

Pavol Zajac (KDH):Smer-SD toto zatiaľ odmieta.

Ostatné opozičné strany?

Pavol Zajac (KDH):Myslím si, že OĽaNO, aj NOVA by si to vedeli predstaviť.

Aká je tá druhá pripomienka?

Pavol Zajac (KDH):Minimálny vzdelanostný cenzus pre primátorov a starostov. Máme dnes starostov, ktorí sú negramotní. Nevedia písať a čítať. V KDH si nevieme predstaviť, ako môžu spravovať veci verejné a financie takýto ľudia na komunálnej úrovni. Minister vnútra si to vie predstaviť, ale ostatné opozičné strany protestovali. Keďže na tom nie je dohoda, vyzerá, že sa to neprijme.

László Solymos
Foto: SITA/Jozef Jakubčo Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Ako vnímate rokovania o volebných zákoch, smerujete k dohode?

László Solymos (Most-Híd):Na niektorých veciach dohoda je, ale na mnohých ešte nie je. Teda čiastočné dohody sú, ale na mnohých základných veciach dohody ešte neexistujú.

KDH by si vedelo predstaviť určitý vzdelanostný cenzus pre starostov.

László Solymos (Most-Híd):Väčšinová zhoda bola, že by to mohol byť ústavný problém a preto to neriešime.

Gábor Gál
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Črtá sa dohoda na financovaní predvolebných kampaní?

Gábor Gál (Most-Híd):Toto je bod, na ktorom sa nevieme dohodnúť. Jednak na finančnom strope, alebo kontrole kandidátov, či kandidáti budú robiť vlastné transparentné účty, alebo či sa to zahrnie do centrálnych účtov. Je tam ešte toho dosť, čo treba usmerniť. Smer-SD to vie veľmi rýchlo schváliť sám, ale potom to bude aj taký zákon.

Pohli ste sa v dohode na kontrolnom orgáne?

Gábor Gál (Most-Híd):Máme v parlamente vlastný návrh, ktorý túto kontrolu prisudzuje NKÚ. Ostatné strany to odmietli, teda bude sa asi kreovať nejaká stála volebná komisia. Nevieme sa ale zhodnúť na tom, koľko bude mať členov a kto bude presne kreovať jej členov. Či to budú len politické strany, alebo aj ďalšie subjekty. Dohodli sme sa, že na to predloží každá strana svoje návrhy.

Medzi ministrom vnútra Robertom Kaliňákom a opozíciou sa črtá dohoda na vzniku komisie, ktorá má kontrolovať financovanie politických strán, volebných kampaní i volieb. Ako povedal Kaliňák v utorok novinárom po druhom stretnutí so zástupcami opozície o volebných zákonoch, takáto komisia by bola kreovaná na štyri roky, vždy po parlamentných voľbách. Rovnaké zastúpenie by v ňom mala vládna väčšina a opozícia. Pri dôležitých otázkach, akými sú vylúčenie strany alebo kandidáta z volieb, by rozhodovala dvojtretinová väčšina jej členov. Podľa ministra treba ešte dohodu na tom, aké zastúpenie by v tomto kontrolnom orgáne mali zástupcovia tretieho sektora, súdov, Najvyššieho kontrolného úradu či štatistického úradu.

Dnešné stretnutie bolo podľa Kaliňáka konsenzuálne a nieslo sa v odbornom duchu. „Zo 45 otvorených otázok sme dnes vyriešili približne 20,“ povedal. Podľa neho sa v diskusii podarilo odstrániť viaceré výhrady, ktoré zaznievali v NR SR pri rokovaní o návrhu volebných zákonov. Napríklad ide o volebné právo odsúdených za závažné trestné činy či účasť zástupcov všetkých kandidujúcich strán v okrskových volebných komisiách. Dohoda sa črtá aj na možnosti zapojenia sa tretích osôb do predvolebnej kampane, čo ministerstvo chcelo pôvodne zakázať.

Kompromis sa črtá aj pri otázke moratória na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky o preferenciách strán 21 dní pred voľbami. Kompromis by mohol byť podľa Kaliňáka 14 dní. Zdôraznil však, že ide o opatrenie, ktoré má chrániť najmä malé strany, ktoré sa v preferenciách pohybujú približne okolo piatich percent.

Národná rada SR posunula v septembri návrhy volebných zákonov do druhého čítania. Podľa Kaliňákom predložených návrhov politické strany budú môcť na svoju volebnú kampaň vynaložiť najviac tri milióny eur, kandidáti na prezidenta maximálne pol milióna eur a nezávislí kandidáti na predsedov samosprávnych krajov najviac štvrť milióna eur, rovnako ako kandidáti na primátorov Bratislavy a Košíc. Všetci budú povinne zverejňovať údaje nielen o tom, koľko peňazí na kampaň minuli, budú tiež musieť informovať odkiaľ peniaze majú.

Zákon zavádza tzv. transparentné účty, ku ktorým bude mať prístup verejnosť. Politické strany teda budú musieť mať peniaze určené na volebnú kampaň na osobitnom účte v banke, ktorý zriadia pre každú kampaň samostatne. Údaje z účtu povinne zverejnia na internete. „Adresu webového sídla, na ktorom sú tieto údaje zobrazené, oznámi politická strana Ministerstvu financií Slovenskej republiky, ktoré ju zverejní na svojom webovom sídle,“ píše sa v návrhu zákona. Na osobitný účet musia byť vložené peniaze výlučne prevodom z iného účtu. Na požiadanie musí politická strana preukázať, kto je vlastníkom účtu, z ktorého boli prostriedky prevedené. Rovnaké pravidlá budú platiť aj pre prezidentských kandidátov a nezávislých kandidátov. Politické strany okrem toho budú musieť verejnosť informovať o svojich nákladoch na kampaň formou predbežných a záverečných správ. Ministerstvo tiež navrhovalo, aby dodržiavanie pravidiel financovania volebnej kampane kontrolovalo ministerstvo financií, predĺženou rukou rezortu financií pri vykonávaní kontroly majú byť okresné úrady.

Návrh zákona, ktorý prešiel prvým čítaním, ďalej v záujme objektivity umožňuje zverejňovať prieskumy verejnej mienky len do 21 dní pred voľbami. Za tým istým účelom sa zavádza pre všetky druhy volieb moratórium 48 hodín, počas ktorých nebude môcť byť vedená volebná kampaň. Zákon tiež podľa návrhu zakazuje propagáciu politických strán alebo kandidátov v čase volebnej kampane inými subjektmi.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať