Čo robil človek a čo robot? Zaniknú staré povolania a vzniknú nové, Ondruš vidí dve výzvy trhu práce

„Historicky každá zásadná zmena priniesla viac pracovných miest, ako ich zrušila,“ skonštatoval 1. viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský.
Branislav Ondruš
Poslanec Európskeho parlamentu Branislav Ondruš. Foto: archívne, SITA/Milan Illík

Budúca podoba pracovného trhu štátov Európskej únie bude závisieť od toho, ako sa nám v dohľadnej dobe podarí vysporiadať s viacerými výzvami.

Patrí medzi ne prebiehajúca digitalizácia, zvyšujúce sa využívanie umelej inteligencie, reštrukturalizácia priemyslu, potreba rozvoja nových druhov pracovných miest, či v prípade Slovenska aj postupný odchod zahraničných investorov aj lokálnych zamestnávateľov do krajín s priaznivejším podnikateľským prostredím.

O budúcnosti práce sa rozhoduje aj v rámci prebiehajúcich diskusií o novom dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034. Vplyvom technologických, hospodárskych a spoločenských zmien na pracovný trh a podmienky zamestnancov sa tiež venujú inštitúcie EÚ.

Nejednoznačný efekt

Slovenský europoslanec Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený) vidí dve kľúčové výzvy pre budúcnosť európskeho trhu práce. „Prvou je mať dostatočne a správne kvalifikovaných ľudí na pracovnom trhu. Nebude nám stačiť jedno vzdelávanie, čiže výzvou bude to, ako zabezpečiť ľuďom kvalifikáciu, aby sa ľudia mohli rekvalifikovať počas celého života,“ uviedol Ondruš počas piatkovej diskusie o budúcnosti európskeho trhu práce v Dome Európskej únie v Bratislave.

Druhou výzvou pre pracovný trh sú podľa neho kvalitnejšie pracovné podmienky, pričom vyzdvihol i balans medzi pracovným a rodinným životom, ktorý je podľa neho „mimoriadne dôležitý aj pre budúcnosť ekonomiky“.

V súvislosti s budúcnosťou pracovného trhu nielen v Európe, ale i vo svete, sa čoraz častejšie skloňuje prínos umelej inteligencie. Podľa Marty Kahancovej, výkonnej riaditeľky Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) však momentálne „efekt nie je jednoznačný“ a v súčasnosti sa nedá povedať, či AI bude mať „pozitívny alebo negatívny dôsledok na prácu“.

Skúsenosti z histórie vzbudzujú optimizmus

„Očakávame, že zaniknú pozície, ktoré sú jednoducho nahraditeľné,“ podotkla Kahancová a dodala: „Môžu však vzniknúť úplne nové pracovné miesta, ktoré teraz ešte nepoznáme alebo si ich nevieme predstaviť.“

Ako poznamenal 1. viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Mário Lelovský, v budúcnosti, a možno už čoskoro, budeme žiť v novej virtuálnej realite, ktorá sa stane novou realitou.

„Nebudeme vedieť, čo robil človek a čo robot.“ Zároveň podotkol, že vníma pozitívne, že sa niektoré repetitívne práce budú automatizovať. „Historicky každá zásadná zmena priniesla viac pracovných miest, ako ich zrušila,“ skonštatoval počas debaty.

Viac k osobe: Branislav OndrušMario LelovskýMarta Kahancová
Firmy a inštitúcie: EP Európsky parlamentEU Európska úniaRUZ Republiková únia zamestnávateľovStredoeurópsky inštitút pre výskum práce