Strach zo smrti je pochopiteľný. V podstate každý z nás cíti strach z nepoznaného. K obdobiu Sviatku všetkých svätých a Pamiatky na všetkých verných zosnulých patrí aj zamýšľanie sa nad smrťou.
Smrť je podľa teológa a italianistuĽubomíra Švorcu téma vedúca k zamysleniu sa, naopak, nad zmyslom života. „Keď má človek pocit, že žije naplno a urobil všetko, čo mohol, a je stotožnený so svojím životom, tak sa v istom bode možno smrti prestane báť,“ uviedol Švorca v rozhovore Štúdia SITA.
Smrti sa má zmysel báť podľa neho len vtedy, keď sme ešte nesplnili naše poslanie. „Verím totiž, že každý z nás je tu práve preto, pretože nejaké to poslanie má. A možno práve vtedy, keď svoje poslanie objaví, sa smrti prestane báť,“ doplnil Švorca s tým, že svojim študentom zvykne položiť otázku, čo je podľa nich najbohatším miestom na svete.
„Všetci hovorili o bankách či o burzách. Ja som im povedal, že najbohatším miestom je cintorín. Toľko nenapísaných kníh, nezaložených firiem či nevyznaných lások,“ uviedol.
Čo by povedala smrť, keby vedela rozprávať?
Ak by smrť bola človekom a vedela by rozprávať, povedala by podľa teológa nasledovné: „Nie som tvoj tieň, ale tvoje zrkadlo. Vidím, ako plytváš dňami, ktoré si dostal. Vidím, ako sa bojíš skončiť, ale pritom si ešte ani nezačal. Neboj sa ma, ja len uzatváram to, čo si mal otvoriť. Nebudem ti brať, čo si žil s láskou – to jediné patrí mne aj tebe zároveň“. Súčasne by podľa Švorcu kládla otázku: „Využívaš svoj čas naplno?“
„Vždy keď sa zamýšľam o smrti, skončím pri úvahách o živote. Pozrime sa na ľudský organizmus, aký je nekonečne komplikovaný. Pozrime sa na krásu sveta, ktorú chodíme obdivovať na dovolenky. Vzniklo by toto všetko len preto, aby to zaniklo?“ doplnil teológ, ktorého túžbou je po sebe zanechať stopu a vytvoriť niečo, čo pretrvá. „Lebo ak prežijem niečo, čo mi dáva zmysel, tak sa smrti nebojím,“ dodal.
„Nebol som pripravený zomrieť, kým som sa nenaučil žiť pre niečo väčšie ako ja sám.“
Ako hovoriť s deťmi o smrti?
Deťom sa často vysvetľuje smrť blízkeho cez klišé, frázy. Podľa teológa sa však s deťmi dá komunikovať o smrti realistickejšie, no stále šetrne. „Ja mám takú teóriu, ktorá sa volá láska k pravde. Áno, hovorme s nehou, hovorme to primerane k veku, ale hovorme pravdu,“ povedal Švorca.
Namiesto „babka navždy zaspala“, „z babky je už anjelik“, je tak podľa neho vhodné povedať, že „babička už tu medzi nami fyzicky nie je, no láska, ktorú nám venovala a všetko to pekné, čo pre nás urobila, tu stále s nami bude“. „Keď povieme také slovné spojenia, ako babička navždy zaspala, nebude sa dieťa potom báť zaspávať?“ upozornil Švorca. V spôsobe, akým komunikujeme niečiu smrť, záleží podľa neho aj na tom, či ide o veriacich. Tam má totiž svoje miesto aj budúce stretnutie.
>>> Celý rozhovor s Ľubomírom Švorcom
Dušičky a Halloween sú dve strany jednej mince, podľa teológa ich rozpor závisí od úmyslu - ROZHOVOR
