BRATISLAVA 8. júla (WEBNOVINY) – Prezident Ivan Gašparovič vymenoval tucet nových ministrov a vicepremiéra pre ľudské práva a menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd). Šiesti členovia vlády už ministerskú skúsenosť majú, siedmi sú nováčikovia.
Najsilnejšia z koaličných strán SDKÚ-DS má v novej vláde Mikuláša Dzurindu (minister zahraničných vecí), Ivana Mikloša (minister financií), Eugena Jurzycu (minister školstva) a Luciu Žitňanskú (ministerka spravodlivosti). Mikloš sa stal aj podpredsedom vlády. SaS má oddnes v kabinete ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefa Mihála, ministra obrany Ľubomíra Galka, ministra hospodárstva Juraja Miškova a ministra kultúry Daniela Krajcera. Mihál zastáva zároveň post vicepremiéra vlády. KDH obsadila posty ministra vnútra – Daniel Lipšic, ministra zdravotníctva – Ivan Uhliarik a ministra dopravy – Ján Figeľ. Ten zároveň bude prvým podpredsedom vlády. Most-Híd má okrem kresla vicepremiéra aj ministerstvo pôdohospodárstva a životného prostredia, kam oddnes zasadne Zsolt Simon.
SDKÚ-DS:
Iveta Radičová (predseda vlády)
Iveta Radičová sa narodila 7. decembra 1956 v Bratislave. Vyštudovala sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je profesorkou sociológie, ako hosťujúci profesor pôsobila na univerzitách v USA, Veľkej Británii, Švédsku, Fínsku, Rakúsku, bola expertkou Európskej komisie pre sociálnu politiku. Titul PhD získala za prácu v Slovenskej akadémii vied. Postdoktorandské štúdium absolvovala na Oxfordskej univerzite.
Ako sociologička publikovala niekoľko prác o sociálnej politike na Slovensku a v Československu po páde socializmu, o sociálnom poznaní, životných stratégiách Slovákov, bola spoluautorkou štúdie o zdraví, práci a dôchodku. Po roku 2000 sa venovala sociálnej problematike Rómov a sociálnej ochrane v SR. Aj ako poslankyňa parlamentu učila na Katedre sociálnej práce UK, koordinuje viaceré výskumné projekty.
Radičová vstúpila do politiky počas druhej Dzurindovej vlády, keď sa po odchode Ľudovíta Kaníka stala ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny. Dovtedy známa sociologička a nestraníčka postúpila na vrcholné pozície SDKÚ-DS. Ako ministerka zmiernila rétoriku, hovorila viac o rodine, sociálnom súcitení a novelizovala niektoré reformné zákony Kaníka, ktoré vyvolali odpor veľkej časti obyvateľstva.
Do boja o prezidentské kreslo v roku 2009 vstúpila po dlhšom váhaní. Nominovala ju najsilnejšia opozičná strana SDKÚ-DS bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu s podporou KDH, SMK a mimoparlamentnej OKS. Problémy malo najmä KDH pre nesúhlas s Radičovej názorom na právo ženy na interrupciu. V prezidentských voľbách neuspela, no získala takmer milión voličských hlasov.
Poslaneckého mandátu sa Iveta Radičová vzdala v apríli minulého roka po tom, čo hlasovala za svoju kolegyňu Tatianu Rosovú. Odmietla vtedy, že urobila podvod, podľa nej to bola chyba, ľudské zlyhanie.
Iveta Radičová je vdova, s nebohým manželom má dcéru.
Mikuláš Dzurinda (minister zahraničných vecí)
Mikuláš Dzurinda vyštudoval Fakultu ekonomiky dopravy Vysokej školy dopravnej v Žiline. Do politiky vstúpil ako jeden zo zakladajúcich členov Kresťanskodemokratického hnutia v roku 1990. Po prvých slobodných voľbách v Československu v roku 1991 sa stal námestníkom ministra dopravy a pôšt SR. V roku 1992 bol zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady, bol členom výboru pre rozpočet a financie. V čase vzniku samostatného Slovenska (1993) zastával Mikuláš Dzurinda post podpredsedu KDH pre ekonomiku. Od marca do októbra 1994 bol ministrom dopravy, pôšt a verejných prác SR. Po voľbách na jeseň 1994 sa vrátil do opozície ako poslanec Národnej rady SR. Predsedom Slovenskej demokratickej koalície (SDK) sa stal v júli 1998.
V januári 2000 založil novú politickú stranu, Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu (SDKÚ) a stal sa jej predsedom. V januári 2006 sa SDKÚ zlúčila s Demokratickou stranou (DS). Mikuláš Dzurinda bol v dvoch volebných obdobiach, v rokoch 1998-2002 a 2002-2006 predsedom vlády SR. Od roku 2006 bol poslancom Národnej rady SR, členom Zahraničného výboru NR SR. Vo februári 2010 sa vzdal kandidatúry na volebného lídra SDKÚ-DS do júnových parlamentných volieb. Stalo sa tak po tom, ako premiér Robert Fico obvinil stranu z korupcie. Volebným lídrom SDKÚ-DS sa stala Iveta Radičová. V parlamentných voľbách bol Mikuláš Dzurinda zvolený za poslanca NR SR za SDKÚ-DS.
Mikuláš Dzurinda je ženatý, má dve deti.
Ivan Mikloš (minister financií)
Ivan Mikloš sa v roku 1990 stal poradcom podpredsedu vlády zodpovedného za ekonomickú reformu a v roku 1991 riaditeľom odboru hospodárskej a sociálnej politiky Úradu vlády SR. V rokoch 1991-92 bol ministrom privatizácie. V roku 1992 sa stal výkonným riaditeľom spoločnosti M.E.S.A. 10 – Centra pre ekonomické a sociálne analýzy a v rokoch 1994-98 vyučoval na Trnavskej univerzite. V októbri 1997 ho poslanci Národnej rady (NR) SR zvolili za člena Dozornej rady Fondu národného majetku (FNM), na tento post rezignoval v septembri 1998.
V rokoch 1992-93 bol Ivan Mikloš prvým podpredsedom Občianskej demokratickej únie (ODÚ), neskôr sa stal členom i predsedom Demokratickej strany (DS), ktorá sa v roku 1997 stala súčasťou Slovenskej demokratickej koalície (SDK). Od apríla 2001 je členom Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ), ktorá sa v januári 2006 zlúčila s Demokratickou stranou (DS). V súčasnosti je v SDKÚ-DS podpredsedom.
Ivan Mikloš pôsobil v oboch vládach Mikuláša Dzurindu, v rokoch 1998-2002 bol podpredsedom vlády SR pre ekonomiku a od júna do októbra 2002 bol tiež ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. V rokoch 2002-2006 bol podpredsedom vlády SR a ministrom financií SR. Od roku 2006 bol poslancom NR SR, členom Výboru NR SR pre financie rozpočet a menu.
V parlamentných voľbách 2010 bol zvolený za poslanca NR SR za SDKÚ-DS.
Ivan Mikloš je ženatý a má dve deti.
Eugen Jurzyca (minister školstva)
Eugen Jurzyca sa narodil 8. februára 1958 v Bratislave. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú (VŠE) v Bratislave, absolvoval polročnú stáž na Georgetown University v USA (1993) a v rokoch 1991-92 študoval na Open University v Bratislave. Pracoval na Protimonopolnom úrade, bol členom Bankovej rady NBS a od roku 2000 pracoval v Inštitúte pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorého bol zakladateľom.
Prednášal na rôznych univerzitách a bol členom Rady Nadácie otvorenej spoločnosti. Bol tiež neplateným členom poradných orgánov rôznych inštitúcií, napríklad prezidenta SR Rudolfa Schustera, ministra financií SR Ivana Mikloša, ministerky práce a sociálnych vecí Ivety Radičovej, ministerstva práce riadeného Petrom Magvašim a Hospodárskej rady vlády. V roku 2005 mu prezident Ivan Gašparovič udelil rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
Eugen Jurzyca nie je a nikdy nebol členom žiadnej politickej strany, no v septembri 2009 informoval, že rezignoval z pozície riaditeľa INEKO a odišiel aj z Rady Nadácie otvorenej spoločnosti. Rozhodol sa pomôcť SDKÚ-DS, v strane vedie protikrízový tím.
V parlamentných voľbách 2010 bol zvolený za poslanca NR SR za SDKÚ-DS.
Eugen Jurzyca je ženatý, má dve deti.
Lucia Žitňanská (ministerka spravodlivosti)
Lucia Žitňanská sa narodila 3. júna 1964. V roku 1987 ukončila štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Po štúdiách pracovala ako podniková právnička, neskôr ako odborná pracovníčka na Protimonopolnom úrade SR.
Od roku 1992 pôsobila ako pedagóg na Právnickej fakulte UK v Bratislave. V r. 2001 získala titul docent v odbore obchodné právo a v roku 2002 bola zapísaná do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory.
V októbri 2002 sa stala štátnou tajomníčkou na Ministerstve spravodlivosti (MS) SR. Do tejto funkcie ju nominovalo KDH ako nestraníčku. Od februára do júna 2006 bola ministerkou spravodlivosti SR vo vláde Mikuláša Dzurindu. Nahradila Daniela Lipšica (KDH), ktorý podal demisiu.
V roku 2006 bola za SDKÚ-DS zvolená za poslankyňu NR SR, bola podpredsedníčkou Mandátového a imunitného výboru a členkou Ústavnoprávneho výboru NR SR. Do SDKÚ-DS vstúpila v marci 2007. V súčasnosti je predsedníčkou bratislavského regionálneho zväzu strany.
V parlamentných voľbách 2010 bola opätovne zvolená za poslankyňu NR SR za SDKÚ-DS.
Lucia Žitňanská je vydatá, má tri deti.
SaS:
Jozef Mihál (minister práce, sociálnych vecí a rodiny )
Jozef Mihál sa narodil 18. marca 1965 v Bratislave. Po vyštudovaní Matematicko-fyzikálnej fakulty na Univerzite Komenského bol analytikom v spoločnosti AURUS, s.r.o. Od roku 2005 do roku 2006 pôsobil ako externý poradca ministra zdravotníctva SR pre reformu zákona o zdravotnom poistení. Od roku 2007 je majiteľom spoločnosti RELIA, s.r.o. – podnikové a ekonomické poradenstvo a v tom istom roku sa spolupodieľal na vytvorení internetového portálu www.drak.porad.sk so zameraním na oblasť mzdového účtovníctva, daní a odvodov. Venuje sa aj lektorskej činnosti, publikuje a prednáša na témy mzdové účtovníctvo, dane a odvody.
Je podpredsedom strany Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá mala ustanovujúci snem v marci 2009.
V parlamentných voľbách 2010 bol zvolený za poslanca NR SR za SaS.
Jozef Mihál je ženatý, má tri deti.
Ľubomír Galko (minister obrany)
Ľubomír Galko sa narodil 14. februára 1968 v Klieštine v okrese Považská Bystrica. Po vyštudovaní Matematicko-fyzikálnej fakulty na Univerzite Komenského v Bratislave v roku 1991 pracoval ako programátor. V rokoch 1993-2001 podnikal v oblasti softwarových aplikácií. V rokoch 2001-2003 bol riaditeľom hypermarketu Kaufland v Bratislave, v rokoch 2003-2004 bol zástupcom manažéra v spoločnosti Interfruct Slovakia a v rokoch 2004-2007 riaditeľom spoločnosti DN centrum. Od roku 2007 je riaditeľom spoločnosti DONA DN, a.s., siete potravinových obchodov.
Členom strany Sloboda a Solidarita (SaS) je Ľubomír Galko od jej založenia v roku 2009, v súčasnosti je podpredsedom strany a predsedom Výboru pre regióny. V parlamentných voľbách 2010 bol zvolený za poslanca NR SR za SaS.
Ľubomír Galko je ženatý, má dve deti.
Juraj Miškov (minister hospodárstva)
Juraj Miškov sa narodil 15. apríla 1973 v Bratislave. Na Univerzite Komenského v Bratislave vyštudoval Filozofickú fakultu a Fakultu manažmentu. Profesionálnu kariéru začínal v roku 1991 ako redaktor v Slovenskom rozhlase, od roku 1992 bol redaktorom v denníku Smena.
Pracoval v oblasti reklamy. V rokoch 1992-93 bol konateľom spoločnosti Randolph, Young & Moore a v rokoch 1993-99 konateľom spoločnosti Burian, Miškov & Partners. Od roku 2000 do roku 2009 bol generálnym riaditeľom reklamnej agentúry MUW Saatchi & Saatchi.
Je podpredsedom strany Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá mala ustanovujúci snem v marci 2009.
V parlamentných voľbách 2010 bol zvolený za poslanca NR SR za SaS.
Juraj Miškov je rozvedený, má dve deti.
Daniel Krajcer (minister kultúry)
Daniel Krajcer sa narodil 19. septembra 1969 v Bratislave. Študoval knihovedu a informatiku na Univerzite Komenského v Bratislave a tiež na Právnickej fakulte UK.
V rokoch 1994-96 pracoval v regionálnom vysielaní Slovenského rozhlasu. V televízii Markíza pôsobil od jej vzniku v novembri 1996 a od roku 1998 bol moderátorom diskusnej relácie TV Markíza Sito. V roku 2006 sa stal v televízii JOJ moderátorom vlastnej televíznej talkšou De Facto. Od 1. októbra 2006 bol členom manažmentu televízie JOJ, zodpovedným za dramaturgiu a výrobu publicistických relácií a prípravu strategických projektov.
Od roku 2009 je členom strany Sloboda a Solidarita (SaS). V parlamentných voľbách 2010 bol zvolený za poslanca NR SR za SaS.
Daniel Krajcer je ženatý, má dve deti.
KDH:
Daniel Lipšic (minister vnútra)
Daniel Lipšic sa narodil 8. júla 1973 v Bratislave. Po absolvovaní Právnickej fakulty Univerzity Komenského postgraduálne študoval na Právnickej fakulte Harvardskej univerzity v USA.
V rokoch 1996-97 pracoval v Poradenskom stredisku pre slovenské podniky a banky a po základnej vojenskej službe pracoval v roku 1998 v advokátskej kancelárii JUDr. Ernesta Valka v Bratislave. V decembri 1998 ho vláda SR vymenovala do funkcie vedúceho úradu Ministerstva spravodlivosti SR. V tejto funkcii bol do marca 2002.
Do politiky vstúpil v roku 1991, keď sa stal predsedom Občiansko-demokratickej mládeže (ODM), v tejto funkcii bol do roku 1995. V rokoch 2000-2006 bol podpredsedom Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) pre vnútornú politiku, od roku 2009 je podpredsedom KDH pre vnútro a spravodlivosť.
V parlamentných voľbách 2002 bol zvolený za poslanca za KDH a stal sa podpredsedom vlády a ministrom spravodlivosti SR. V tejto funkcii nezotrval celé volebné obdobie, pretože KDH vo februári 2006 opustilo vládnu koalíciu. Stalo sa tak po odmietnutí predsedu vlády a SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu zaradiť návrh zmluvy o výhrade vo svedomí na rokovanie vlády.
V júni 2006 bol Daniel Lipšic za KDH zvolený za poslanca NR SR, bol členom Ústavnoprávneho výboru NR SR a Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ. V parlamentných voľbách 2010 bol opäť zvolený za poslanca NR SR za KDH.
Daniel Lipšic je ženatý, má jedno dieťa.
Ivan Uhliarik (minister zdravotníctva)
Ivan Uhliarik sa narodil 3. júna 1968 v Námestove. Vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Karlovej v Prahe a od roku 1993 pracoval v Nemocnici s poliklinikou v Skalici. V rokoch 1996-2003 bol marketingovým manažérom Pfizer Inc., v rokoch 2003-2005 riaditeľom divízie Sanofi Aventis, v rokoch 2005-2006 riaditeľom spol. Bristol Myers Squibb pre SR a v rokoch 2006-2009 generálnym riaditeľom pre Českú republiku a Slovenskú republiku spol. Ozone Laboratories, s.r.o.
V roku 2006 sa stal členom Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), od roku 2008 bol predsedom Okresného klubu KDH v Skalici. Od roku 2008 expert KDH pre zdravotníctvo, od roku 2009 podpredseda KDH pre zdravotníctvo a ochranu spotrebiteľa.
V parlamentných voľbách 2010 bol zvolený za poslanca NR SR za KDH.
Ivan Uhliarik je ženatý, má päť detí.
Ján Figeľ (minister dopravy)
Ján Figeľ sa narodil 20. januára 1960 vo Vranove nad Topľou. Vyštudoval Technickú univerzitu v Košiciach a vzdelanie si rozšíril vo Washingtone o oblasť medzinárodných vzťahov a v Bruseli o oblasť európskej integrácie. Jeho politická kariéra sa začala po revolúcii. V roku 1990 sa stal členom Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), za ktoré sa stal v júni 1992 poslancom parlamentu. V strane zastával funkciu podpredsedu pre zahraničnú politiku a v rokoch 1998-2002 bol štátnym tajomníkom na Ministerstve zahraničných vecí SR.
Na medzinárodnej politickej scéne sa najvýraznejšie presadil v rokoch 1993-98 ako slovenský poslanec v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PZ RE). Významná je jeho funkcia hlavného vyjednávača pre rokovania o vstupe SR do Európskej únie. Po vstupe SR do EÚ v roku 2004 sa stal prvým slovenským eurokomisárom, zodpovedným za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru, mládež a viacjazyčnosť.
V roku 2009 sa rozhodol pre návrat do domácej politiky, v septembri ho na sneme KDH zvolili za predsedu strany. V parlamentných voľbách 2010 bol zvolený za poslanca NR SR za KDH.
Ján Figeľ je ženatý, má štyri deti.
Most-Híd:
Zsolt Simon (minister pôdohospodárstva a životného prostredia)
Zsolt Simon sa narodil 26. augusta 1970 v Rimavskej Sobote. V roku 1993 ukončil Vysokú školu poľnohospodársku v Brne – mechanizačný odbor. V rokoch 1993-94 pracoval na rodinnej farme v Padarovciach v okrese Rimavská Sobota. Založil spoločnosť Agrotrade, s.r.o., ktorej predmetom činnosti bola poľnohospodárska prvovýroba.
V roku 2002 bol Zsolt Simon zvolený za poslanca NR SR za Stranu maďarskej koalície (SMK-MKP) a stal sa ministrom pôdohospodárstva vo vláde Mikuláša Dzurindu. V roku 2006 sa stal opäť poslancom NR SR za SMK, no v júni 2009 spolu s Bélom Bugárom, Gáborom Gálom, Lászlóom Nagyom a Tiborom Bastrnákom oznámili vznik novej strany Most-Híd – strana spolupráce, po tom, ako v apríli 2009 vystúpili z poslaneckého klubu strany a ukončili rokovania s vedením SMK.
V parlamentných voľbách 2010 bol zvolený za poslanca NR SR za Most – Híd.
Zsolt Simon je ženatý, má dve deti.
Rudolf Chmel (podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny)
Rudolf Chmel sa narodil 11. februára 1939 v Plzni. V roku 1941 sa s rodičmi vrátil na Slovensko a maturoval v Poprade v roku 1956. Štúdium slovenskej literatúry a jazyka absolvoval v roku 1961 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval v SAV ako vedecký pracovník so zameraním na dejiny literatúry
Od roku 1982 pôsobil ako tajomník Zväzu československých spisovateľov, v rokoch 1988-1989 ako šéfredaktor časopisu Slovenské pohľady, po novembri 1989 ako riaditeľ Literárnovedného ústavu SAV. Od júna 1990 do konca roku 1992 bol československým veľvyslancom v Maďarsku. V rokoch 1993-2000 zastával funkciu prezidenta Nadácie Otvorenej spoločnosti – Bratislava a bol predsedom redakčného kruhu mesačníka OS. Bol zakladateľom a hovorcom Fóra inteligencie Slovenska. Popri vedeckej práci prednášal na FF UK v Bratislave a FF Univerzity Karlovej v Prahe.
Textologicky a edične pripravil viaceré diela a antológie slovenskej literatúry 19. a 20. storočia, je autorom mnohých knižných monografií a súborov štúdií z dejín slovenskej literatúry a z oblasti slovensko-maďarských literárnych vzťahov. V roku 2009 získal prvú Cenu ministrov zahraničia SR Miroslava Lajčáka a Maďarskej republiky Kingy Gönczovej Za porozumenie a dobré susedstvo.
Rudolf Chmel bol členom Aliancie nového občana (ANO). V parlamentných voľbách 2002 bol zvolený za poslanca za ANO a stal sa ministrom kultúry vo vláde Mikuláša Dzurindu. Túto funkciu vykonával do mája 2005, keď abdikoval a vrátil sa do poslaneckých lavíc, bol členom Výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. V apríli 2006 sa opäť stal ministrom kultúry v tejto vláde, keď bol odvolaný jeho nástupca František Tóth.
V júli 2009 sa stal Rudolf Chmel podpredsedom novozaloženej strany Most-Híd, strany spolupráce.
V parlamentných voľbách 2010 bol zvolený za poslanca NR SR za Most – Híd.
Rudolf Chmel je ženatý, má štyri deti.
Zdroj: www.sdku-ds.sk, www.strana-sas.sk, www.most-hid.sk, www.osobnosti.sk, www.ineko.sk
SITA
