Prvé priame voľby do Európskeho parlamentu, ktorý bol dovtedy nevolenou inštitúciou, sa konali začiatkom júna 1979 v deviatich štátoch pôvodného Európskeho spoločenstva. Priamo zvolení poslanci si na prvom zasadaní europarlamentu zvolili za predsedníčku francúzsku právničku Simone Veilovú.
Európsky parlament je jedinou priamo volenou inštitúciou Európskej únie a reprezentuje všetkých jej občanov. Od vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti v roku 2009 má rovnako významnú úlohu ako Rada Európskej únie, s ktorou sa podieľa na vytváraní novej legislatívy.
Politický význam
Európsky parlament, ktorý sídli v Štrasburgu a jeho zasadnutia sa konajú v Štrasburgu aj v Bruseli, dohliada na prácu Európskej komisie, spolupracuje s národnými parlamentmi jednotlivých členských krajín a spoluzodpovedá aj za ďalšie aktivity spoločenstva.
>>> Online (minúta po minúte): Eurovoľby 2024 na Slovensku
Jeho politický význam postupne rastie. Rozhoduje napríklad o prijatí nových členov Únie, schvaľuje medzinárodné zmluvy a Rada Európskej únie s ním konzultuje dôležité zahranično-politické rozhodnutia. Občania EÚ, ktorými sú všetci občania členských štátov, majú právo Európskemu parlamentu podávať petície.
Nízka volebná účasť
Voľby do europarlamentu sa konajú pravidelne každých päť rokov. Slováci v nich prvýkrát hlasovali v roku 2004 po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Okrem týchto eurovolieb si svojich únijných zástupcov vyberali aj v rokoch 2009, 2014 a 2019.
Viac o téme: Voľby do Európskeho parlamentu 2024
Ako hlasovať v eurovoľbách a kto má právo voliť? Prednostne zakrúžkovať môžete maximálne dvoch kandidátov
Všetky štyri hlasovania charakterizovala veľmi nízka volebná účasť. V roku 2004 v eurovoľbách na Slovensku hlasovalo 16,96 percenta voličov, v roku 2009 to bolo 19,63 percenta a v roku 2014 len 13,05 percenta oprávnených voličov, čo bola doteraz aj historicky najnižšia účasť v rámci celej Únie. Následne v roku 2019 účasť na Slovensku dosiahla 22,74 percenta.
Napriek rastúcej dôležitosti a právomociam Európskeho parlamentu volebná účasť na eurovoľbách postupne klesá nielen na Slovensku, ale aj v celej Únii. Oproti celkovej 62-percentnej volebnej účasti v roku 1979 klesla na 43 percent v roku 2014. V roku 2019 dosiahla volebná účasť v rámci celej EÚ 50,66 percenta.
15 europoslancov zo Slovenska
V poradí piate slovenské voľby do Európskeho parlamentu sa uskutočnia v sobotu 8. júna 2024, voľby budú od piatka do nedele vo všetkých členských krajinách. Slovenskí voliči si v sobotňajších voľbách vyberú 15 europoslancov, ktorí ich budú v novom Európskom parlamente zastupovať.
Europoslanci pôsobia v politických skupinách, ale môžu byť i nezaradení. Ako funguje Európsky parlament?
Oficiálne výsledky tohtoročných volieb do Európskeho parlamentu sa dozvieme v noci z nedele na pondelok, keď sa zatvoria volebné miestnosti vo všetkých členských krajinách.
13. mája 2004
– Slováci prvýkrát volili svojich zástupcov do Európskeho parlamentu (EP). Do europarlamentu kandidovali všetky parlamentné strany – ANO, KDH, KSS, ĽS-HZDS, SDKÚ, Smer a SMK a spoločnú kandidátku postavili aj ĽÚ-HZD a SNS-PSNS. O hlasy voličov sa uchádzali aj Aktívne ženy-OS Slovenska, Demokratická únia Slovenska, Maďarská federalistická strana, Občianska konzervatívna strana, Rómske kresťanské demokratické hnutie na Slovensku, Slobodné fórum, Slovenská ľudová strana a Živnostenská strana SR. Spolu sa o hlasy voličov uchádzalo 178 kandidátov.
– voľby do Európskeho parlamentu vyhrala v roku 2004 SDKÚ so ziskom 17,09 percenta. Na druhom mieste skončila ĽS-HZDS, ktorej dalo svoj hlas 17,04 percenta voličov. Tretí Smer volilo 16,89 percenta voličov. Štvrté KDH podporilo 16,19 percenta voličov. Každá z týchto strán získala v EP tri poslanecké miesta. SMK získala 13,24-percentnú podporu a v EP dvoch zástupcov. Na hlasovaní sa zúčastnilo 714 508 voličov, čo predstavuje 16,96-percentnú účasť.
– europoslancami sa stali Peter Baco (ĽS-HZDS), Edit Bauer (SMK), Irena Belohorská (ĽS-HZDS), Árpád Duka-Zólyomi (SMK), Monika Beňová (Smer-SD), Milan Gaľa (SDKÚ-DS), Ján Hudacký (KDH), Miloš Koterec (Smer-SD), Sergej Kozlík (ĽS-HZDS), Vladimír Maňka (Smer-SD), Miroslav Mikolášik (KDH), Zita Pleštinská (SDKÚ-DS), Peter Šťastný (SDKÚ-DS) a Anna Záborská (KDH).
6. júna 2009
– Slováci volili svojich zástupcov do EP po druhýkrát. O hlasy pre svojich kandidátov sa uchádzalo 16 politických strán, ktoré mali spolu 184 kandidátov: ĽS-HZDS, strana Sloboda a Solidarita, Smer – sociálna demokracia, Strana zelených, SDKÚ-DS, Demokratická strana, MISIA 21 – Hnutie kresťanskej solidarity, Agrárna strana vidieka, Konzervatívni demokrati Slovenska – Občianska konzervatívna strana, Strana maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja, Komunistická strana Slovenska, Slovenská národná strana, LIGA, občiansko-liberálna strana, Strana demokratickej ľavice, Slobodné fórum a Kresťanskodemokratické hnutie.
– voľby do Európskeho parlamentu vyhrala v roku 2009 strana Smer-SD, ktorá získala 32,01 percenta hlasov, SDKÚ-DS 16,98 percenta, SMK 11,33 percenta, KDH 10,87 percenta, ĽS-HZDS 8,97 percenta a SNS 5,55 percenta. Na voľbách sa zúčastnilo 853 533 voličov, čo predstavuje asi pätinu voličov, teda 19,64-percentnú účasť. Z 13 poslaneckých mandátov obsadil Smer-SD päť, SDKÚ-DS, SMK a KDH získali po dve miesta. Jedného europoslanca mala ĽS-HZDS a SNS.
– europoslancami sa stali Edit Bauer (SMK), Monika Flašíková – Beňová (Smer-SD), Sergej Kozlík (ĽS-HZDS), Eduard Kukan (SDKÚ-DS), Vladimír Maňka (Smer-SD), Alajos Mészáros (SMK), Miroslav Mikolášik (KDH), Katarína Neveďalová (Smer-SD), Jaroslav Paška (SNS), Monika Smolková (Smer-SD), Peter Šťastný (SDKÚ-DS), Anna Záborská (KDH) a Boris Zala (Smer-SD).
24. mája 2014
– voľby do Európskeho parlamentu sa na Slovensku konali po tretí raz. O hlasy pre svojich kandidátov sa uchádzalo 29 politických subjektov, na kandidátkach ktorých bolo 333 záujemcov. Išlo o politické subjekty NOVA – Konzervatívni demokrati Slovenska – Občianska konzervatívna strana, Kresťanskodemokratické hnutie, SMER – sociálna demokracia, Slovenská ľudová strana, Národ a Spravodlivosť- naša strana, Magnificat Slovakia, DEMOKRATICKÁ OBČIANSKA STRANA, 7 STATOČNÝCH REGIONÁLNA STRANA SLOVENSKA, Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség, Strana TIP, Ľudová strana Naše Slovensko, EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA, NOVÝ PARLAMENT, MOST-HÍD, Kresťanská SLOVENSKÁ NÁRODNÁ STRANA, Strana demokratického Slovenska, Strana zelených, VZDOR – strana práce, OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ, Sloboda a Solidarita, Strana moderného Slovenska, Komunistická strana Slovenska, ÚSVIT, Strana občianskej ľavice, Slovenská národná strana, Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana, PRIAMA DEMOKRACIA – Kresťanská ľudová strana, Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja.
– voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014 vyhrala strana Smer-SD. Získali 24,09 percenta hlasov. Druhé skončilo KDH s 13,21 percenta. Tretie miesto obsadilo SDKÚ-DS so 7,75 percenta. Nasledovali Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (7,46 percenta), NOVA (6,83 percenta), SaS (6,66 percenta), SMK (6,53 percenta) a Most-Híd (5,83 percenta). Smer získal štyri mandáty, KDH a SDKÚ po dva mandáty a po jednom mandáte získali OĽaNO, NOVA, SaS, SMK a Most-Híd. Obálky vydali 576 437 voličom. Účasť na voľbách bola najnižšia v celej Európskej únii – 13,05 percenta.
– europoslancami sa stali Monika Beňová (Smer-SD), Pál Csáky (SMK), Eduard Kukan (SDKÚ-DS), Vladimír Maňka (Smer-SD), Miroslav Mikolášik (KDH), József Nagy (Most-Híd), Richard Sulík (SaS), Maroš Šefčovič (Smer-SD), Branislav Škripek (OĽaNO), Ivan Štefanec (SDKÚ-DS), Boris Zala (Smer-SD), Anna Záborská (KDH) a Jana Žitňanská (NOVA). Keďže Šefčovič sa stal komisárom Európskej komisie, nahradila ho Monika Smolková (Smer-SD). Ivan Štefanec a Eduard Kukan opustili SDKÚ-SD. Štefanec prešiel do KDH, Kukan ostal bez vnútropolitickej straníckej príslušnosti.
25. mája 2019
– štvrté voľby do Európskeho parlamentu sa na Slovensku uskutočnili 25. mája 2019. O hlasy voličov sa uchádzalo 31 politických strán, hnutí a koalícií, ktoré do boja o europoslanecké kreslá vyslali spolu 349 kandidátov a kandidátok. Išlo o politické subjekty: Progresívne Slovensko a SPOLU, SMER – sociálna demokracia, Ľudová strana Naše Slovensko, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Sloboda a Solidarita (SaS), Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja (SMK-MKP), Slovenská národná strana (SNS), Kresťanská únia (KÚ), SME RODINA – Boris Kollár, MOST – HÍD, Kresťanská demokracia – Život a prosperita (KDŽP), KOREKTÚRA – Andrej Hryc, Strana zelených Slovenska (SZS), Národná koalícia, Koalícia Komunistická strana Slovenska a VZDOR – strana práce, Doma dobre, Demokratická strana (DS), Doprava, Starostovia a nezávislí kandidáti (STAN), Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku (SĽSAH), Strana práce (SP), Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség (MKDA-MKDSZ), Priama demokracia (PD), Hlas ľudu, NAJ – Nezávislosť a Jednota, Európska demokratická strana (EDS), Strana tolerancie a spolunažívania (STS), Slovenská národná jednota – strana vlastencov, Slovenská konzervatívna strana (SKS), Strana rómskej koalície – SRK.
– víťazom eurovolieb na Slovensku v roku 2019 sa stala koalícia strán Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia, ktorá získala 20,11 percenta hlasov. Druhý skončil Smer-SD s 15,72 percenta hlasov, tretia bola Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) s výsledkom 12,07 percenta hlasov. Do europarlamentu sa ešte dostali KDH (9,69 percenta), SaS (9,62 percenta) a OĽaNO (5,25 percenta). Ostatné strany boli pod volebným kvórom piatich percent, prepadlo 26,92 percenta platných hlasov. Volebná účasť dosiahla 22,74 percenta, čo znamená 1 007 398 voličov. Išlo opäť o najnižšiu volebnú účasť spomedzi krajín Európskej únie.
– europoslancami sa stali Michal Šimečka (PS), Martin Hojsík (PS), Michal Wiezik (Spolu), Vladimír Bilčík (Spolu), Monika Beňová (Smer-SD), Miroslav Číž (Smer-SD), Robert Hajšel (Smer-SD), Milan Uhrík (ĽSNS), Miroslav Radačovský (ĽSNS), Ivan Štefanec (KDH), Miriam Lexmann (KDH), Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS), Eugen Jurzyca (SaS), Peter Pollák (OĽaNO). Slovensko obsadilo v Európskom parlamente 14 mandátov, čo je o jeden viac ako v predošlom volebnom období.