BRATISLAVA 26. novembra (WEBNOVINY) – Brány väčšiny škôl na Slovensku zostali v pondelok zatvorené. Zamestnanci školstva vstúpili o 6. hodine ráno do časovo neobmedzeného štrajku, ktorým chcú dosiahnuť desaťpercentné zvýšenie tarifných platov a zlepšenie financovania školstva.
29. januára 2003
Od tretej do deviatej hodiny ráno bola v SR úplne zastavená železničná doprava. Odbory protestovali proti rušeniu osobnej železničnej dopravy na 25 regionálnych tratiach a proti zrušeniu zhruba 200 vlakových spojov. Druhý, časovo neobmedzený štrajk na železniciach sa začal 31. januára 2003 v nočných hodinách. Po troch dňoch ho centrálny štrajkový výbor prerušil. Urobil tak na základe predbežného súdneho opatrenia, ktoré Okresný súd Bratislava I vydal na základe žaloby ŽSR o nezákonnosti štrajku. Centrálny štrajkový výbor železničných odborových centrál sa však proti tomuto kroku odvolal. 4. februára 2003 sa železničná doprava v celej sieti Železníc SR opäť rozbehla. 28. októbra 2003 železničné odbory nevylúčili, že znovu vyhlásia ostrý štrajk po tom, ako Krajský súd v Bratislave zrušil predbežné opatrenie Okresného súdu Bratislava 1 o zastavení štrajku železničiarov.
20. júna 2003
Väčšina slovenských škôl zostala zatvorená od 6:00 do 18:00. Jednou z hlavných požiadaviek štrajku učiteľov a nepedagogických zamestnancov, do ktorého sa zapojilo viac ako 90 percent slovenských škôl, bolo riadne zabezpečenie financovania regionálneho školstva. Podľa predsedu Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy (OZPŠaV) Jána Gašperana sa do štrajku zapojilo aj viacero cirkevných škôl i školy, kde nepôsobia odbory. Štrajk mal podľa Gašperana aj morálny význam, pedagogickí a nepedagogickí zamestnanci sa totiž po prvý raz v histórii dokázali zjednotiť a spoločne sa postaviť za lepšie platy a podmienky školstva. Ďalší, výstražný štrajk sa konal 26. septembra 2003 a zapojilo sa doň 60 až 70 percent škôl. Vybrali si rôznu formu, buď sa vyučovanie začalo až o 9:00 alebo na hodinu riaditelia prerušili vyučovanie, prípadne odborári diskutovali so zamestnancami a žiakmi o svojich požiadavkách. V októbri 2003 zástupcovia vlády na stretnutí so šéfom Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Jánom Gašperanom a predsedom Slovenského odborového zväzu verejnej správy Igorom Lenským potvrdili dohodu o sedempercentnom raste miezd vo verejnej službe.
6. apríla 2006
Viac ako polovica zamestnancov pracoviska Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) v bratislavskej Petržalke vstúpila do ostrého štrajku, ktorého cieľom bolo zvýšenie ich platov. 7. apríla sa k štrajku pridali aj ďalšie nemocnice na Slovensku. 10. mája Slovenský odborový zväz pracovníkov zdravotníctva a sociálnych služieb ukončil štrajkovú pohotovosť v zdravotníckych zariadeniach. Rozhodol o tom Výkonný výbor SOZ na základe výsledkov rokovaní odborov s Asociáciou nemocníc Slovenska (ANS) a ďalšími zmluvnými partnermi odborov. 19. septembra sa predstavitelia Lekárskeho odborového združenia (LOZ) stretli s ministrom zdravotníctva Ivanom Valentovičom a rokovali s ním okrem iného aj o budúcoročnom rozpočte a ďalších krokoch vlády v rezorte zdravotníctva.
31. januára 2010
O polnoci 31. januára sa začal štrajk autodopravcov, ktorí žiadali zníženie rozsahu spoplatnených ciest I. triedy z vtedajších takmer 1 500 kilometrov na 333 kilometrov alebo pozastavenie mýta na hlavných cestách do konca júna. 3. februára sa Únia autodopravcov Slovenska (UNAS) rozhodla pre závažné porušovanie práva na štrajk a tvrdý celoslovenský zásah polície štrajk prerušiť a 4. februára rokoval s autodopravcami premiér Robert Fico. Výsledkom rokovaní bola dohoda, že autodopravcovia platiaci mýto budú dostávať faktúry aj s presnými údajmi o prejazdených úsekoch a budú si tak môcť skontrolovať, kde, kedy a za koľko zaplatili.
29. novembra 2011
Núdzový stav vyhlásila vláda Ivety Radičovej pre hromadné výpovede lekárov, keď predstavitelia Lekárskeho odborového združenia (LOZ) nepristúpili na riešenie ich požiadaviek navrhované vládou. V rámci protestnej akcie Lekárskeho odborového združenia sa asi 1 200 lekárov rozhodlo, že k 1. decembru 2011 odíde zo slovenských nemocníc. Vláda vyhlásila núdzový stav pre 13 obvodov, v ktorých bolo možné uložiť lekárom tzv. pracovnú povinnosť. Ani to však poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku úplne nezabezpečilo. Mnohí lekári sa totiž stali práceneschopní alebo sa vyhýbali prevzatiu rozhodnutia o pracovnej povinnosti. Vláda a LOZ sa napokon dohodli a 8. decembra sa na Slovensku skončil núdzový stav. Vláda a LOZ podpísali spoločné memorandum, no problémy boli aj pri jeho prenesení do legislatívy, preto odborári neboli spokojní a 10. decembra vyhlásili štrajkovú pohotovosť. Po tom, ako prezident Ivan Gašparovič 16. decembra podpísal novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá rieši niektoré požiadavky vznesené LOZ – zvýšenie platov lekárov v slovenských nemocniciach a definitívne zrušenie transformácie zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti, LOZ štrajkovú pohotovosť zrušilo. Novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti schválila NR SR 14. decembra.
13. septembra 2012
Konal sa jednodňový výstražný štrajk zamestnancov v školstve, zatvorených zostalo približne 86 percent základných a takmer 70 percent stredných škôl. Jedným z dôvodov na štrajk je predložený návrh rozpočtu SR na roky 2013 až 2015 v rezorte školstva. Odbory žiadajú upraviť rozpočet tak, aby reálne platy zamestnancov v školstve vzrástli budúci rok minimálne o 10 percent. Taktiež volajú po úprave systému odmeňovania, ktorý by zabezpečil pedagogickým a odborným zamestnancom platy na úrovni 1,2- až dvojnásobku priemerného platu v národnom hospodárstve. Pre odborárov je prioritou celkové systémové zvýšenie financií do školstva tak, aby bol podiel z HDP do konca tohto volebného obdobia porovnateľný so štátmi EÚ.
26. novembra
Štrajkový výbor školských odborárov potvrdil začiatok časovo neobmedzeného štrajku 26. novembra. Minister financií Peter Kažimír ponúkol školským odborárom 9. októbra zvýšenie základných platov učiteľov o päť percent, čo však je pre školských odborárov neakceptovateľné, požadujú zvýšenie minimálne o 10 percent.
