BRUSEL/AMSTERDAM/WASHINGTON 7. februára (WEBNOVINY) – Predseda Európska komisie (EK) José Manuel Barroso v utorok opätovne zopakoval, že Brusel chce, aby Grécko zostalo v spoločnej menovej únii. Reagoval tak na slová holandskej eurokomisárky Neelie Kroesovej, ktorá sa vyjadrila, že odchod Atén z eurozóny by nebol žiadnou katastrofou.
„Jednoducho nie je pravda, že ak jedna krajina opustí menovú úniu, zrúti sa celá štruktúra,“ uviedla v rozhovore pre utorňajšie vydanie holandského denníka De Volkskrant .
„Chceme Grécko v eurozóne. Cena za jeho odchod z nej by totiž bola vyššia ako jeho pokračujúca podpora,“ reagoval v stredu Barroso, ktorý podotkol, že už sú s Grékmi „veľmi blízko“ k dosiahnutiu dohody o ďalšej pomoci podmienenej potrebnými reformami. „My, komisia, robíme všetko v záujme nájdenia riešenia,“ dodal šéf výkonného orgánu EÚ.
Odchod Grécka eurozónu podľa eurokomisárky nepoloží
Eurozóna podľa eurokomisárky Neelie Kroesovej dokáže prežiť, aj keby z nej Grécko odišlo. Eurokomisárka pre digitalizáciu sa takto vyjadrila v čase, kedy sa grécki lídri snažia zabezpečiť, aby krajina dostala druhý balíček núdzovej pomoci v objeme 130 mld. eur a vyhla sa ďalšej kríze. Kroesová pre utorkové vydanie holandského denníka Volkskrant povedala, že ak by Grécko odišlo, eurozóna by sa nedostala do problémov.
„Ak jeden člen odíde, neznamená to, že niekto spadol cez palubu,“ uviedla Kroesová v rozhovore pre Volkskrant. „Možno môj výber slov nie je šťastný. Čo znamená, že niekto spadol cez palubu? Stále sa hovorí, že ak sa nejaká krajina ponechá, aby odišla, alebo ak ju požiadajú, aby odišla, tak sa zrúti celá konštrukcia. Ale to jednoducho nie je pravda,“ konštatovala.
Eurokomisárka poznamenala, že politickí lídri Grécka si musia uvedomiť, že vlády Holandska a Nemecka môžu svojich daňových poplatníkov presvedčiť o nutnosti núdzovej pomoci, iba v prípade existencie dôkazu ochoty na strane gréckeho vedenia.
Juncker nemá o budúcnosť Grécka v eurozóne obavy
Šéf skupiny ministrov financií eurozóny Jean-Claude Juncker nemá o budúcnosť Grécka v eurozóne v prípade, že si krajina bude plniť svoje záväzky, žiadne obavy. „Ak Grécko urobí to, čo sa od neho požaduje a Európania budú naďalej solidárni, tak nemám žiadne obavy,“ vyhlásil v utorok Juncker.
Ako ďalej povedal, podľa dohody aj tak Grécko vylúčiť nemôžeme. „Ak aj Grécko prinútime vystúpiť, stále ho budeme musieť podporovať a museli by sme už dnes investovať nepredstaviteľné sumy peňazí,“ uviedol Juncker.
Jean-Claude Juncker zároveň podporil francúzsko-nemecký návrh na vytvorenie osobitného účtu pre splácanie úrokov z gréckeho dlhu. Iniciatíva, ktorú prezentovali v pondelok francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a nemecká kancelárka Angela Merkelová, si zaslúži pozornosť, uviedol Juncker pre rozhlasovú stanicu RBB Inforadio.
Paríž a Berlín navrhujú, aby časť prostriedkov z medzinárodných záchranných programov smerovalo na osobitný účet zriadený za účelom splácania úrokov z dlhu Grécka.
„Ako vždy, diabol je ukrytý v detailoch, ale snaha zabezpečiť, aby naši grécki priatelia splácali svoje dlhy aj prostredníctvom zvláštneho účtu, nie je absurdná,“ povedal Juncker a dodal, že iniciatívu by bolo potrebné doplniť o podrobnejšie návrhy.
Juncker poskytol rozhovor deň po tom, čo nemecká kancelárka Angela Merkelová vyzvala Grécko, aby urýchlene akceptovalo podmienky prísnej dohody o medzinárodnej finančnej pomoci od Medzinárodného menového fondu a EÚ.
MMF odporúča znižovanie miezd
Grécko potrebuje znížiť mzdy, aby posilnilo svoju konkurencieschopnosť a vymanilo sa zo súčasnej hospodárskej krízy, uviedol v pondelok hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu (MMF) Olivier Blanchard. „Grécko potrebuje dramaticky znížiť svoj dlh. To je predmetom rokovaní,“ povedal.
Podľa neho je to ale iba polovica toho, čo je potrebné, a možno svojím spôsobom tá ľahšia časť. „Ďalšia polovica je konkurencieschopnosť … Alebo dosiahnete podstatný a rýchly rast produktivity a mzdový rast udržíte na miernej úrovni, alebo znížite mzdy … iné možnosti v zásade neexistujú,“ zdôraznil Blanchard s tým, že štrukturálne reformy potrebujú čas, aby priniesli ovocie, a krajina ako Grécko preto zrejme musí urobiť niečo aj na mzdovej stránke.
Lídri gréckych koaličných strán odložili v pondelok o jeden deň kľúčové stretnutie, na ktorom mali rozhodnúť o požiadavkách EÚ a Medzinárodného menového fondu. Politické strany predtým odsúhlasili úsporné opatrenia s cieľom znížiť verejné výdavky v tomto roku o 1,5 percenta. Grécka vláda tiež v pondelok súhlasila s prepustením 15-tisíc zamestnancov vo verejnej správe v tomto roku.
Medzinárodní veritelia výmenou za druhý úverový program v objem 130 mld. eur požadujú od Atén krajiny ďalšie úsporné opatrenia, vrátane zníženia minimálnej mzdy a obmedzenia sociálnych výdavkov.