New York 80. rokov bol celkom odlišný od New Yorku súčasnosti. Vraždy dosahovali priam rekordné výšky, zúrila tam drogová epidémia a „Veľké jablko“ (NYC) vtedy ešte neokúsilo tú vlnu zušľachťovania nevyužitých oblastí, vlnu, ktorá sa preň stala v modernej dobe príznačnou.
Janet Delaney vyrastala na predmestí Los Angeles, ale vždy chcela okúsiť mestský život. Hoci sa nikdy oficiálne do New Yorku nepresťahovala, absolvovala niekoľko výletov s touto cieľovou destináciou. Ich výsledkom sú aj tieto krásne fotografie – fotografie, ktoré zobrazujú a zachytávajú, aká bola americká metropola pred desiatkami rokov.
Delaney začala New York navštevovať v podobe jednotýždňových výletov v polovici 80. rokov.
„Keď som navštívila New York počas týchto rokov, 1984 až 1987, mala som z fotografovania radosť, pretože som toto miesto milovala,“ povedala pre Business Insider.
Počas jedného výletu, keď prebývala v byte jednej zo svojich priateliek, sa vrátila domov o tretej ráno a uvedomila si, že si zabudla kľúče.
Rozhodla sa teda stráviť zvyšok noci prechádzaním sa po dolnom Manhattane.
Na svitaní nastúpila na trajekt na Staten Island (a naspäť), aby zabila čas.
Túto snímku urobila počas jazdy na trajekte. Slovo „american“ v kompozícii fotografie pôsobí celkom prirodzene.
O tomto páre, na ktorý natrafila na palube, povedala: „Ani si ma nevšimli, boli takí stratení jeden v druhom. Bola som síce jediná ďalšia osoba na palube, nikdy sme však spolu nehovorili.“
Spomínanou priateľkou, u ktorej prebývala, bola Barbara Mensch – fotografka, ktorá mala štúdio neďaleko Brooklynského mosta a South Street Seaport.
Barbara Janet pomáhala sa zorientovať, bola jej sprievodkyňou pri spoznávaní centra mesta. A láskou k New Yorku sa od nej nakazila.
Pri fotografovaní sa Delaney sústreďovala na myšlienku, ako sa mesto v priebehu času menilo.
V tom istom období, v ktorom robila tieto fotografie v New Yorku, dokončovala projekt venovaný demografickým zmenám v meste San Francisco.
Fotografie nie sú iba o tom, čo a ako Delaney videla, ale tiež v istom zmysle skúmajú to, aké odlišné typy ľudí sa v newyorskej spoločnosti v tom čase vyskytovali.
S ľuďmi, ktorých videla, robila akoby interview, mieniac tým to, že jej fotografie môžu byť vnímané ako výtvarné umenie a zároveň vizuálny spoločenský dokument.
Jedna vec, na ktorú sa spätne pozerá a uvedomuje si, že ju pred časom dostatočne neocenila, je to, ako bol Manhattan kedysi – ešte pred časmi veľkých reťazcov – preplnený malými unikátnymi podnikmi.
K New Yorku ju to vždy ťahalo. A deje sa tak stále.
Ale od onoho projektu z 80. rokov mesto nefotografuje rovnakým spôsobom.
Jej práca má status umeleckej aj sociálnej výpovede, ktorá odolala skúške času.
