4. Kapusta – kyslá chuť prežitia
Kapusta patrila medzi základné potraviny stredovekej Európy. Vďaka fermentácii vydržala celú zimu a poskytovala vitamíny v období, keď čerstvé potraviny neboli dostupné. Jej kyslá chuť sa stala typickým znakom zimnej kuchyne.
Na vianočnom stole mala kapusta symbolizovať skromnosť, vytrvalosť a kontinuitu. Podľa ľudových predstáv mala chrániť pred chorobami a zabezpečiť silu v nasledujúcom roku.
5. Sušené ovocie – zachované leto
Sušené jablká, slivky či hrušky boli spôsobom, ako uchovať úrodu. Ich pôvod je čisto praktický, no časom získali aj symbolický rozmer. Sladkosť sušeného ovocia pripomínala leto a úrodu, ktorú bolo treba rešpektovať a šetriť.
V niektorých oblastiach sa verilo, že sušené ovocie na vianočnom stole zabezpečí plodnosť sadov a dobrú úrodu v ďalšom roku.
6. Vanilka – vôňa Nového sveta a luxusu
Vanilka pochádza z oblasti dnešného Mexika, kde ju používali už Aztékovia na ochutenie kakaových nápojov. Do Európy sa dostala v 16. storočí vďaka španielskym moreplavcom a dlhý čas patrila medzi najdrahšie koreniny sveta.
Práve jej vzácnosť spôsobila, že sa používala najmä počas sviatkov. Vanilka sa stala symbolom čistoty, jemnosti a výnimočnosti. V ľudových predstavách mala jej vôňa upokojujúci účinok a prinášala harmóniu do domácnosti. Preto sa spájala najmä s Vianocami, obdobím pokoja a rodinného súladu.
7. Škorica – korenie slnka a ochrany
Škorica pochádza zo Srí Lanky a juhovýchodnej Ázie. Už v staroveku bola považovaná za vzácny dar hodný kráľov a chrámov. Do Európy sa dostávala po Hodvábnej ceste a jej cena bola často porovnateľná so zlatom.
V ľudových poverách mala škorica ochrannú funkciu. Verilo sa, že jej vôňa odháňa zlé sily a choroby. Na Vianoce mala zabezpečiť teplo domova a ochranu pred nešťastím počas zimy. Jej aróma sa stala jedným z najsilnejších symbolov sviatočného obdobia.
