To, čo dnes považujeme za typickú vianočnú chuť, vznikalo postupne – z dostupnosti surovín, obchodných ciest, viery aj ľudových povier. Med, mak, vanilka či škorica neboli len ingredienciami, ale nositeľmi symboliky a nádeje. Vianočný stôl tak neodráža len gastronómiu, ale aj historickú pamäť Európy.
1. Med – posvätná sladkosť starých civilizácií
Med je jednou z najstarších potravín ľudstva. Používali ho už starí Egypťania, Gréci aj Slovania, a to nielen ako sladidlo, ale aj ako liek a obetný dar. V Európe bol dlhé stáročia hlavným zdrojom sladkej chuti, keďže cukor bol luxusným artiklom.
V ľudovej tradícii sa verilo, že med na Štedrý večer zabezpečí zdravie a dobré vzťahy v rodine. Oblátky s medom mali „zjemniť reč“ medzi blízkymi a ochrániť domácnosť pred hádkami. Med bol zároveň považovaný za dar bohov a symbol bohatstva v nasledujúcom roku.
2. Vlašské orechy – ochrana, zdravie a veštenie
Vlašské orechy sa v strednej Európe pestujú od čias Rímskej ríše. Ich výživnosť z nich robila dôležitú zimnú potravinu, no význam mali aj v ľudovej mágii. Orech bol vnímaný ako symbol skrytého bohatstva – tvrdá škrupina chránila cenné jadro.
Na Vianoce sa z orechov veštil osud. Zdravé jadro znamenalo dobrý rok, čierne alebo scvrknuté naopak chorobu či nešťastie. V niektorých regiónoch sa orechy hádzali do kútov izby, aby chránili dom pred zlými silami.
3. Mak – drobné zrnká hojnosti a ochrany
Mak má v slovanskej kultúre mimoriadne silné postavenie. Jeho pôvod siaha do Malej Ázie, odkiaľ sa rozšíril do Európy už v staroveku. V strednej Európe sa stal symbolom hojnosti práve pre množstvo drobných semien.
Podľa povier mal mak zabezpečiť dostatok peňazí a jedla. Na Štedrý večer sa makové jedlá pripravovali ako ochrana pred chudobou a zlými duchmi. Verilo sa, že zlé sily musia spočítať každé zrniečko maku, čím sa zdržia a domácnosť zostane v bezpečí.
