Thajsko je v súčasnosti považované za jednu z najatraktívnejších destinácií juhovýchodnej Ázie. Azúrovo modré pláže, bohatá kultúra, rozmanitá kuchyňa a dobrosrdeční ľudia, ktorí svojim pozitívnym prístupom k životu nakazia nejedného turistu. Presne to, a ešte oveľa viac zažil milovník cestovania, Radoslav Šebo na vlastnej koži.
Čím ťa Thajsko tak zaujalo, že si sa rozhodol ho neraz preskúmať?
Na svojich potulkách svetom využívaš služby cestovných kancelárií alebo cestuješ na vlastnú päsť?
„Dnes sú oveľa väčšie možnosti, ako vycestovať za hranice. Nikdy predtým som sa neodvážil na cestu do zahraničia bez toho, aby sa cestovka o všetko vopred postarala. Nebolo to, myslím, ani o pohodlnosti z mojej strany, bol to skôr pocit istoty a bezpečia, že o všetko je postarané a nič zlé sa počas cestovania a pobytu v zahraničí neprihodí. Až neskôr som sa odvážil na prvú cestu do zahraničia, a to až za veľkú mláku, ako sa hovorí. Vtedy som sa podstatu cestovania považoval plánovanie dopredu, a tak sme s kamarátom cestu do Ameriky vopred starostlivo naplánovali.“
„Vedeli sme presne, čo chceme vidieť, na ktorom mieste sa ako dlho zdržíme. Kúpili sme si letenky, zabookovali ubytovanie, zaplatili poistenie a jediné, na čo sme sa spoľahli, boli naše schopnosti nestratiť sa v cudzom svete. Po prvej skúsenosti s cestovaním na vlastnú zodpovednosť som zistil, že sa to dá a že takýto typ cestovania ma viac napĺňa, no na druhej strany, menej zaťaží peňaženku. Naozaj. Ani jedno cestovanie na vlastnú päsť ma nevyšlo viac v porovnaní s ponukami cestoviek.“
Strávil si v Thajsku dosť dlhé obdobie, skús zhodnotiť, v čom je táto krajina iná a tak výnimočná pre našincov.
„Toto cestovanie a putovanie vtedy doposiaľ mnou nespoznanou krajinou považujem za najväčšie cestovateľské dobrodružstvo doposiaľ, a to všetko na vlastnú zodpovednosť. Thajsko ako krajina mi veľmi učarovala. Predovšetkým ma dostala pohoda, ktorá ma sprevádzala na každom kroku. Kultúra, ktorou domáci žijú, je absolútne odlišná, ak ju porovnávame s našou. Dovolím si tvrdiť, vo všetkom. A preto ma fascinovalo všetko nové, s čím som sa počas mojich ciest stretol. Okrem toho som si vytvoril priateľstvá s mnohými miestnymi, s ktorými udržujem intenzívny kontakt aj do dodnes. Veď napokon kvôli takýmto priateľstvám som sa tam ocitol viackrát, celkovo už 4 razy, vďaka čomu som mohol spoznať ich kultúru oveľa hlbšie než ostatní turisti. Možno aj to, že som bol tak milo prijatý, sa podpísalo pod skutočnosť, že som si Thajsko zamiloval, a to doslova.“
Ľudia tam sú veľmi otvorení a vľúdni k turistom. Aké máš s nimi skúsenosti?
„O miestnych v našich končinách panujú predsudky, ako aj o krajine vôbec, že je to zaostalá krajina a ľudia sú podpriemerní. Je veľmi neobjektívne niečo takéto tvrdiť, podľa môjho názoru. Ľudia však majú tendenciou uveriť aj tomu, čo iba počujú z rozprávania druhých, resp. si vytvoriť takúto mienku na základe krátkodobého pozorovania. Čo ale môžem na základe skúseností povedať, je že Thajci sú národ jednoduchý v zmysle Dont think too much. Nezaoberaj sa prílišným uvažovaním o ďalekej budúcnosti, ži pre moment.“
Skús vybrať tri najsilnejšie zážitky, ktoré sa ti vryli do pamäte.
„Tých zážitkov bolo, samozrejme, veľa. Z tých negatívnych vyberám jednoznačne plavbu loďou z ostrova Koh Samui na môj najobľúbenejší ostrov Koh Tao, zrovna jeden z tých menej turizmom poznačených ostrovov. Počas silnej búrky, monzúnového dažďa sme sa plavili v noci po tak rozbúrenom mori, aké som videl doposiaľ iba v televízii. Na lodi vládla absolútna panika, strach o život, všetkých pasiažierov to hádzalo na lodi zo strany na stranu, vlny vyrazili okná, paluba bola po členky zaliata vodou. V tom momente som mal pocit, že predo mnou sú naozaj posledné minúty života. Nikdy viac som Titanic neprecítil tak veľmi ako po tejto negatívnej skúsenosti.“
„Všetko sa ale, našťastie, skončilo iba s menšími zraneniami, z ktorých som sa dostával niekoľko dní pod palmou na pláži. Zážitok na celý život. Vyberám však najkrajší zážitok, a tým bolo prijatie do istej thajskej rodiny, kde som bol považovaný takmer ako za jej člena. Veľmi si ma vážili, boli milí, pohostinní a ústretoví. Usilovali sa vytvoriť mi pocit „druhého domova“, čo sa im aj veľmi podarilo. Naopak, bol som veľmi rád, že i ja som mal možnosť byť hostiteľom u nás na Slovensku. Bola to veľmi príjemná skúsenosť, na ktorú rovnako nikdy nezabudnem.“
Ako si sa stotožnil s miestnou kuchyňou? Ktoré jedlá ti najviac chutili?
„Fascinujú ma typické thajské polievky, ktoré sú často tak sýte, vďaka tomu, že obsahujú veľké množstvo zeleniny alebo morských plodov, že na druhé jedlo si trúfne iba naozaj veľký maškrtník. Priznám sa, že časť voľného času trávim v kuchyni a o mnohé jedlá z thajskej kuchyne som sa pokúsil už aj doma. Takisto som veľmi vďačný za skúsenosť, vďaka ktorej som mal možnosť nahliadnuť do zákulisia príprav thajských jedál, a to priamo v Thajsku, nuž a krátky, no a intenzívny kurz varenia thajských špecialít som dostal aj počas pobytu thajského priateľa u nás na Slovensku.“
Národným symbolom Thajska je slon. Odniesol si si jedného z nich domov na pamiatku?
Viac z jeho cestovateľských zážitkov nájdete na Instagrame @raddysebo
