Španielskymi mestami prechádzajú po celý Svätý týždeň sprievody mužov, žien a detí v zvláštnych kostýmoch, so sviečkami alebo dokonca sochami. Organizujú ich tajomné bratstvá už stovky rokov.
Svätý týždeň začína Kvetnou nedeľou. Vtedy prvýkrát vyjdú do ulíc zamaskovaní členovia bratstiev, ktoré fungujú pri mnohých kostoloch. Prípravy na procesie však trvajú oveľa dlhšie. Obrovské sochy, ktoré treba niesť mestom, majú často niekoľko sto rokov. Treba ich vytiahnuť z depozitov, oprášiť, starostlivo vyleštiť a poopravovať.
Čím viac je v španielskom meste či dedinke kostolov, tým sú procesie pompéznejšie. Každé bratstvo má vlastné sochy, svietniky, ale aj farbu habitov. Špicaté biele kukly na hlavách s otvormi pre oči sú však spoločné.
V Španielsku nechodia deti počas Svätého týždňa do školy a zatvorené sú aj úrady. Pre väčšinu veriacich ľudí je toto najdôležitejšie obdobie roka. Chcú si ho prežiť naplno, každú minútu. Denno – denne navštevujú kostol. Slávnosti majú presný poriadok a význam.
Špicatá kukla na hlave je znakom kajúcnosti. Niektorí kajúcnici kráčajú v procesii bosí, na znak utrpenia Ježiša Krista. Každá procesia má svoj presný čas aj trasu, obvykle sa všetky na záver stretnú pred najdôležitejším kostolom v meste.
Platformy so sochami vážia aj stovky kilogramov. Ich nosiči, nazývaní costaleros, majú čo robiť, keď ich vlečú uličkami. Navyše sa musia predierať cez stovky divákov. Aj kto nie je v bratstve, je zaručene každý deň vonku a sleduje sprievody zakuklencov.
História Svätého týždňa, počas ktorého veriaci dávajú najavo kajúcnosť, siaha na juhu Európy do 15. storočia. Kajúcnici sa maskujú preto, aby ich nespoznali ostatní, ale iba Boh. Procesie sa konajú každý deň, niekde končia v piatok, inde až v nedeľu. A nejde o nijaký folklór či muzeálnu tradíciu. Žije nimi skutočne celé Španielsko.
