Údolie nepálskeho hlavného mesta Káthmandu je plné cenných a historických miest. Najviac návštevníkov zláka starobylý Baktapur či posvätný Pašupatinat, no ak sa rozhodnete dať prednosť menšiemu a kompaktnejšiemu mestečku Patan, určite neoľutujete.
Na obzore Himaláje
Patan je tak blízko nepálskeho hlavného mesta, že s ním za posledné roky doslova zrástol a len ľudia odtiaľto vedia, kde sa začína a kde končí. Levituje medzi nimi neviditeľná hranica, ktorá je taká tenká, že si to návštevník niekedy ani neuvedomí.
Podobne ako zopár iných perál aj Patan leží priamo v Káthmandskom údolí a vďaka svojim krásnym budovám a významu si ho vzalo pod ochranné krídla aj samotné UNESCO. Tesne pred vstupom na najväčší ťahák celého Patanu v podobe námestia Durbar stojí pozlátená socha sediaceho Budhu s jemne privretými očami a miskou v rukách, do ktorej jej okoloidúci môžu pre šťastie hodiť kovové mince. Okolo sa naháňajú psy, ale nikoho to veľmi netrápi a každý si robí svoje. Šoféri rikší čakajú na krajnici a snažia sa nalákať pasažierov. Autá trúbia, motorky sa pchajú cez vytvorené priestory a chaos pomaly ale isto pokrýva aj zdanlivo pokojné miesto. Od nehybného Budhu už stačí len pár krokov a za rohom sa pred návštevníkmi rozvije paleta farieb, chrámov, pagod, stĺpov, palácov a zástup ľudí kmitajúci sem a tam. Takto na prvý pohľad pôsobí námestie Durbar uložené v samotnom srdci starého mesta. Patanský Durbar má však na prvý pohľad aj niečo viac než len architektonické bonbóniky, pretože v diaľke za mestom sa ponad zašpicatené strechy chrámov dvíha pás zasnežených vrcholkov hôr. Skutočnosť či sen? Predhorie Himalájí obopína Patan z jednej strany, ako by ho chcelo uchrániť. Keby Patan nemal žiadnu inú pamiatku, aj vďaka tejto polohe by sa sem oplatilo prísť.
Za tajomstvom paláca
Námestie s menom Durbar by sme našli hneď v troch zaujímavých nepálskych mestách. To najznámejšie je v hlavnom meste Káthmandú, druhé nájdeme v Baktapure a tretie leží priamo v Patane. Všetky spája historická výnimočnosť, poloha v údolí obklopenými horami a zápis v knihe svetového dedičstva. Ťažko povedať, ktoré z trojice námestí je najkrajším, pretože človek má v Nepále pocit, že krása ho sprevádza na každom kroku. Kamenné levy s pootvorenými papuľami hľadia na námestie a stali sa jeho ochrancami. Niekoľko schodov a honosný vstup vedie na malé palácové nádvorie Mul Chowk ukryté za stenou. V tieni tu sedí niekoľko mužov popíjajúcich čaj s mliekom z malých špinavých pohárikov. Na hlavách majú vyšívané čiapky a tváre ošľahané vetrom a vráskami. Aj oni pôsobia ako rozprávkové bytosti zo zabudnutých čiernobielych kníh, ktoré písali prví cestovatelia. Niektoré veci akoby sa vôbec nemenili. Všade naokolo nádvoria sa dvíha palácová výzdoba v podobe dreveného obloženia. Muselo trvať roky, kým všetky detaily precízne vyrezali do dreva a ešte ho sem takto krásne osadili. Pred tehlovými múrmi stojí niekoľko sôch znázorňujúce posvätné rieky Gangu a Jamunu pretekajúce severnou Indiou. Tu v Patane budhizmus s hinduizmom narážajú na seba a žijú tu ruka v ruke. „Počas festivalu, ktorých máme v Nepále pomerne dosť, sa tu na námestí v paláci obetujú býky,“ prezradí mladý chalan s knihou v ruke. „Preto nad vstupom do paláca visia vysušené črevá, ako symbol šťastia,“ ukáže. Nebyť jeho, ani by sme si nevšimli. O Patane sa niekedy zvykne hovoriť, že patrí dokonca k najstarším budhistickým mestám sveta. Panovnícky palác má okrem nádvoria Mul Chowk ešte ďalšie dve, avšak zvyšok je pre verejnosť uzatvorený. Vstup na susedné nádvorie Sundari Chowk stráži opičí boh Hanuman a známy Gáneš s obrovskou sloňou hlavou s dlhým kamenným chobotom. Jeho sošky má doma takmer každá hinduistická rodina, pretože veria, že prinášajú šťastie.
Rozprávkové námestie
Hlavným chrámom celého starého Durbaru je Krišna Mandir zo 17.storočia. Nie je drevený ako ostatné, ale kamenný a nepripomína ani pagodu, ale skôr chrám s vysokou vežou. Je jediným chrámom v Nepále, ktorý má na svojom tele 21 zlatých vežičiek a jeho výjavy sú ako otvorená kniha eposov Rámajána a Mahabharáta. V roku 1638 ho nechal postaviť panovník Siddhinarasimh Malla po tom, čo sa na tom istom mieste mal zjaviť boh Krišna s bohyňou Radhou. Podobne ako Krišna Mandir aj ostatné chrámy stoja na vysokých kamenných piedestáloch, ku ktorým vedie niekoľko schodov. Tie sa každý deň premenia na miesto stretnutí. Sedia tu školáčky v uniformách vracajúce sa zo škôl, mladí muži tajne okukujúci dievčatá, ženy predávajúce zeleninu, ale aj muži popíjajúci čaj. U nás sa na námestiach sedáva na lavičkách či v kaviarničkách, tu plnia rovnakú funkciu chrámové schody. Kým chrám Krišna Mandir je hinduistickým, hneď vedľa neho vyrástol budhistický chrám Bhimsen ozdobený tromi pagodovými strieškami. Náboženská symbióza je pre toto miesto príznačná. Je len o 40 rokov starší, než Krišna Mandir, no pôsobí ako z iného sveta. Vtedajší architekti ho ozdobili tromi zlatými oknami, no žiaľ dovnútra sa nahliadnuť nedá. Stačí si sadnúť na chrámové schody a nechať okolo seba plynúť nepálsky život. Vietor roztrepotal niekoľko malých trojuholníkových nepálskych vlajok a prúd ľudí sa valí dláždenou ulicou ako dravá himalájska rieka na jar. Kým pred palácom strážia okolie kamenné levy, tu vedľa schodiska stoja nehybne veľké slony. Zvieratá majú v nepálskej architektúre odjakživa svoje silné zastúpenie. Nielen chrámy zaplnili námestie Durbar, no veľmi zaujímavo pôsobí vysoký stĺp. Na jeho vrchole sa udomácnila socha kráľa Joganarendru Malla. Jeho bronzová podobizeň kľačí so zopnutými rukami a nad hlavou sa mu dvíha veľká, kráľovská kobra.
Vôňa čaju a vonných tyčiniek
Lákadlom starého Patanu je aj budhistický Zlatý chrám. V starom meste to žije čulým ruchom a ľudia sa neustále presúvajú z jednej ulice na druhú. Ťahajú vozíky, sem-tam sa prejde ulicou krava, obchodníci a zopár turistov, hoci Patan veľmi často obchádzajú. Niektoré ulice sú nespevnené, plné dier, miestami mokré od povylievanej vody a vďaka vysokým domom je v nich príjemný chlad. Priamo na ulici sa predáva lacný obed a mnohí sa zastavia. Podáva sa momo, tradičné nepálske jedlo pripomínajúce veľké plnené knedle s mäsom či zeleninou. Patan je známy predajom čaju a mnohé obchodíky ponúkajú široký výber zelených či čiernych čajov priamo z veľkých plátaných vriec. Z každého sa vinie von na ulicu príjemná exotická vôňa. Čaj je v Nepále nápoj číslo jeden a doma bude ešte dlho pripomínať tieto miesta. Zlatý chrám volajú miestni Hiranya Varna Mahavihar a je najpríťažlivejším budhistickým svätostánkom celého mesta. Patan patrí k starým, významným centrám budhizmu a aj legenda s kráľom Ašókom hovorí, že keď prišiel na návštevu Káthmandu, nechal postaviť päť stup, pričom tá stredná sa mala nachádzať na miestne dnešného Patanu. Knihy hovoria, že sa v uliciach a chrámoch mesta skrýva neuveriteľných 1200 budhistických monumentov. „Máte na sebe niečo kožené?“ pýta sa správca chrámu, pretože kožené výrobky sa dnu nesmú vziať kvôli posvätnosti miesta. Nádvorie uprostred chrámu je pomerne malé, ale aj tak sa sem zmestilo všetko potrebné. Dookola obiehajú modlitebné mlynčeky a za mrežami v hlavnej svätyni sedí socha Budhu, ktorá dominuje celému priestoru. Každý veriaci k mlynčekom podíde a roztočí ich, čím sa dá do pohybu budhistická modlitba. Čím viac mlynčekov sa krúti okolo vlastnej osi, tým viac modlitieb sa dostáva do sveta. „Môžete ísť aj na vrchné poschodie,“ ukáže správca. Drevené vŕzgajúce schody stúpajú nahor a na jej konci sa objaví priestranná izba. Zhmotňuje všetky tajomné predstavy o budhizme a jeho kláštoroch. Priestorom sa šíri vôňa vonných tyčiniek, ich jemný dym občas zastrie pohľad a v strednej časti sedia na zemi budhistickí mnísi. Oblečené majú tmavo purpurové róby a nahlas čítajú sväté texty. Mystická atmosféra sa dostáva vďaka spevom a vôňam pod kožu a vháňa zimomriavky. Akoby niekto preniesol starý kláštor z himalájskych hôr a posadil ho sem do Patanu.
