Vo veku 22 rokov urobila mladá Slovenka Natália jedno z najväčších rozhodnutí vo svojom živote. Ukončila štúdium, rozišla sa s priateľom a jej život začal naberať úplne iné rozmery. Rozhodla sa precestovať Južnú Ameriku na vlastnú päsť.
Neutekala pred nudou, ale pred svojim perfektne organizovaným životom. Chcela zažiť aj bolesť či smútok, aby mohla byť múdrejšia a silnejšia.V Južnej Amerike prežila štyri mesiace a rozhodla sa so svojimi zážitkami a skúsenosťami podeliť aj s ostatnými, ktorí možno majú z cestovania strach. Keď ho však prekonajú, tak ako sa to podarilo Natálii, zistia, že sú schopní takmer všetkého.
Na svojich potulkách Južnou Amerikou spoznala nielen množstvo priateľov, ale stihla sa aj zamilovať a vidieť najkrajšie prírodné scerérie.
„Až keď sa zbavíte svojich obáv, potom budete slobodní.“
Boli však chvíle, kedy aj jej tuhla krv v žilách – keď bola okradnutá či podvedená a ostala sama na neznámom mieste a v tmavých uličkách. Spadla na zem toľkokrát, že to už ani nepočíta…
No skutočnosť, že videla samú seba niekoľkokrát padať na kolená, no pritom sa vždy postavila opäť na nohy, v nej vyvolával pocit, ktorú ju posilnil.
Od tejto doby sa nebála už ničoho, čo ju v živote postretlo, pretože mala odvahu na to skúšať nové veci a z neúspechu sa stalo ponaučenie.
Natália je presvedčená o tom, že ľudstvo je schopné viacerých skvelých vecí, o ktorých však nemáme ani potuchy. Jediné, čo nás brzdí v napredovaní je strach a neistota…
