„Ak prekročíš rieku Halys, zničíš veľkú ríšu,“ takto znela povestná veštba lýdskemu kráľovi Kroisosovi. Ten spomenutú rieku nakoniec aj prekročil a potom zničil veľkú ríšu. Škoda len, že práve tú svoju.
Nesprávna interpretácia veštby kvôli čaru dvojzmyslu, v ktorom boli delfské veštice na slovo vzaté odborníčky a z ktorého si možno aj dnešné čarodejnice a interpretky osudu berú príklad, sa tak pre kráľa Kroisosa stala osudnou. Schopnosť prezentovať osud tak, aby sa v zmysle veštby naozaj naplnil, istotne nebolo jednoduché. V svetoznámej veštiarni v Delfách to však zvládali dokonale.
Dnešné Delfy
Neďaleko od historickej lokality Grécka sa nachádza malebné mestečko Delfy. Je veľmi útulné, s typickými úzkymi ulicami. Nachádza sa tu množstvo reštaurácií, obchodíkov, kaviarní, ale aj milých ľudí. Večerná prechádzka mestečkom je skvelým relaxom, ktorý je možné zavŕšiť kúpou zaujímavých suvenírov. Avšak ten pravý cestovateľský zážitok začína predovšetkým návštevou archeologickej lokality – v delfskej veštiarni.
Ruiny ako odtlačky minulosti
Delfská veštiareň je ešte aj dnes pôsobivou, priam až mystickou stavbou. Stačí si len predstaviť, aké známe osobnosti tu v minulosti kráčali – ako príklad rezonuje hlavne meno Alexandra Veľkého Macedónskeho.
Ďalším prekvapením je fakt, že vo veštiarni v Delfách sa nachádza aj grécke divadlo. Nebolo teda všetko len o veštení. Ešte vyššie nad ním sa rozprestiera dobre zachovalý štadión s kapacitou 5.000 divákov. Kedysi sa tu totiž konali preteky známe pod menom Pýthijské hry. Štadión je široký 25-28 metrov, pričom vzdialenosť medzi štartom a cieľom je 178,3 metra. Dodnes si tu môžete zabehať, otestovať svoju fyzickú kondíciu a popritom si predstaviť plné hľadisko povzbudzujúcich ľudí a šikovných športovcov. Nie je veru také ťažké prežiť minulosť v súčasnosti. Cestou dole od samotného archeologického areálu v Delfách sa oplatí navštíviť fotogenické široké troj-stĺpie kruhovej stavby Tholos, ktoré pôsobí skutočne mysticky.
Ako spoznať osud
Poznať svoj osud či správne sa rozhodnúť – po tom túžila nejedna osobnosť antickej minulosti. Veď aj v súčasnosti je téma veštenia veľmi populárna. Hlavným motívom výraznej väčšiny návštevníkov v Delfách, po dobu vyše 1000 rokov existencie veštiarne, bolo nájdenie odpovedí na osobné i verejné otázky. Samozrejme, kým sa záujemca o svoj osud dostal k veštbe, musel najprv zaplatiť clo. Až potom mal umožnený prístup k Apolónovmu chrámu, ku ktorému ešte viedla svätá cesta lemovaná po oboch stranách pokladnicami rozličných miest. V pokladniciach sa ukladali nesmierne vzácne dary, ktoré veriaci prinášali veštiarni, teda bohu Apolónovi.
Záujemca o veštbu pri vstupe do chrámu zložil svoje obetné dary. Tu na nich čakala Pýthia, ktorá sa vyberala spomedzi mladých dievčat z Delfskej osady. Neskôr však kňazi obmedzili výber na ženy staršie ako 50 rokov, aby si boli istí ich cudnosťou. Pýthia sa po obradnom očistení v Kastaliskom prameni naklonila nad priepasť s pupkom sveta (svätým kameňom) a vdychovaním omamujúcich výparov vystupujúcich z rokliny a žutím vavrincových listov, sa dostala do stavu podobnému tranzu. Jej pre bežného smrteľníka nezrozumiteľné odpovede na otázky zapisovali kňazi do hexametrov (najčastejší časomerný verš, pozn. aut.), ktoré boli potom vykladané exegótmi (vykladačmi veštieb).
Veštby: mýtus či realita
Sú tí, ktorí veria, sú však aj tí, ktorí pochybujú. Samotná delfská veštiareň mala viacerých kritikov, z pomedzi ktorých bol najznámejší Ezop. Odvážil sa hovoriť verejne o tom, že veštiarni ide o zisk a že všetko spočíva v klamaní ľudí. Tento bývalý otrok bol vskutku škaredý, ale na druhej strane aj veľmi bystrý a vtipný. Verejne zosmiešňoval kňazov, za čo sa mu však kruto pomstili, keď do jeho batožiny ukryli zlatú chrámovú misku. Čo iné sa dalo čakať ako to, že ho obvinili z krádeže a nakoniec ho kňazi spolu s veriacimi sotili zo skaly do hlbín mora.
Dnešný turista má možnosť zažiť atmosféru minulosti, no svoj osud tu už pravdepodobne nespozná. Napriek tomu, že veštiareň v Delfách od 4. storočia n.l. nefunguje podľa pôvodného zámeru, záhadnosť či mystickosť tejto stavby pretrváva dodnes. A aj to je dôvod, prečo táto historická lokalita rok čo rok láka zvedavých turistov z celého sveta.
viac informácií o lokalite – Poklady sveta: http://www.walkers.sk/delfy.php
viac informácií o krajine Grécko: http://www.walkers.sk/grecko.php
