BRATISLAVA 10. decembra (WebNoviny.sk) – Cenu Nadácie Jána Langoša za odhaľovanie pravdy, boj za slobodu a ľudské práva a posilňovanie občianskej odvahy si v sobotu o 17:00 v Aule Univerzity Komenského v Bratislave prevezme český filozof, prekladateľ, pedagóg a publicista Jan Sokol.
Laureátmi ceny in memoriam sú Alfréd Israel Wetzler a Rudolf Vrba, ktorí v roku 1944 utiekli z koncentračného tábora Osvienčim-Brezinka. Ocenených predstavili médiám na tlačovej konferencii vo štvrtok 8. decembra manželka zosnulého Jána Langoša Gabriela Langošová a správca nadácie Filip Vagač. Súčasťou tohtoročného slávnostného odovzdávania ceny Jána Langoša bude aj predstavenie knihy Ján Langoš. Strážca pamäti, ktorú napísal jeho dlhoročný priateľ a novinár Alexander Balogh. Do života ju počas slávnostného ceremoniálu uvedú hudobníci a skladatelia Marián Varga a Vladimír Merta. Laureátov ceny za obhajobu pravdy predstavia na podujatí Fedor Gál a Martin Bútora.
Záujem ľudí bol veľký
Ocenenie osobností a uvedenie knihy presunuli organizátori pre veľký záujem ľudí z Malej scény STU do priestorov univerzity. Po skončení slávnostného programu v aule sa v divadle Malá scéna o 19:30 uskutoční divadelná premiéra pôvodnej dramatickej hry Ľuby Lesnej Supy verzus klarinet, ktorá vznikla podľa skutočnej udalosti. Zahrajú si v nej Judita Hansman, Rasťo Piško a Anna Nováková. Ide o príbeh Hartmuta Tautza, mladého klarinetistu z východonemeckého Magdeburgu, ktorého pri pokuse o emigráciu na Západ cez slovenskú Petržalku v roku 1986 dokúsali špeciálne cvičené psy tak, že o niekoľko hodín na následky zranení zomrel.
O vydanie titulu Ján Langoš. Strážca pamäti sa postaralo vydavateľstvo a kníhkupectvo Artforum v spolupráci s Nadáciou Jána Langoša. Kostru knihy tvorí Baloghov rozhovor s manželkou zosnulého Jána Langoša, do ktorého je vložených okolo 20 textov, ktoré vznikli na základe rozhovorov s inými ľuďmi. Úvod knihy napísal Martin Šimečka a záver knihy tvoria texty oboch dcér Jána Langoša, Niny aj Lucie. Autorom fotografie na obálke knihy je reportér a fotograf Andrej Bán.
Sokol prednášal aj na Harvarde
Jan Sokol získa ocenenie Jána Langoša za to, že svojou tvorbou a životnými postojmi prispieva k rozvoju demokracie, slobody slova a aktívne podporuje vzdelanosť širokej verejnosti. „Hovorí, že demokracia je o riešení konfliktov pomocou slova. O tom, že slovo má v spojení s osobnou statočnosťou silnú moc, o potrebe hovoriť aj o nepríjemných veciach, snažiť sa neklamať a podporiť aj nepopulárne veci,“ povedala o Sokolovi dcéra Jána Langoša Nina Kurz.
Jan Sokol sa narodil v roku 1936 v Prahe. Vyučil sa za zlatníka, ale pracoval aj ako programátor a mechanik. Vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Karlovej v Prahe a po revolúcii tu prednášal filozofiu, antropológiu a religionistiku. Na Harvarde v Spojených štátoch amerických prednášal o etike a ľudských právach. Po roku 1990 sa angažoval v Občianskom fóre, je jedným zo signatárov Charty 77. V rokoch 1990 až 1992 bol poslancom československého Federálneho zhromaždenia, neskôr pôsobil aj ako minister školstva už v samostatnej Českej republike. Bol prvým dekanom Fakulty humanitných štúdií Univerzity Komenského, kde pôsobí dodnes.
Wetzler a Vrba utiekli z koncentračného tábora
Alfréd Israel Wetzler (1918-1988) a Rudolf Vrba (1924-2006), obaja židovského pôvodu, spolu utiekli 7. apríla v roku 1944 z koncentračného tábora Osvienčim-Brezinka. O hrôzach koncentračného tábora informovali židovských predstaviteľov v Žiline. Wetzler, ktorého do tábora odvliekli nacisti v roku 1942, pracoval po druhej svetovej vojne ako redaktor, robotník aj obchodník. Od roku 1970 bol na invalidnom dôchodku, no vypomáhal v knižnici v bratislavskom Ružinove. Ešte v roku 1945 vydal publikáciu s názvom Oswienčim, hrobka štyroch miliónov ľudí. Pod pseudonymom Jozef Lánik napísal v roku 1964 román Čo Dante nevidel, v ktorom opisoval drámu človeka v pekle.
Vrba, ktorého rodné meno je Walter Rosenberg, sa ešte pred uväznením v koncentračnom tábore v roku 1942 pokúsil utiecť do Anglicka. S Wetzlerom sa prvýkrát stretli v roku 1943, odkedy spoločne plánovali útek. Po vojne vyštudoval Vrba vysokú školu, no v roku 1958 emigroval do Kanady, kde sa stal profesorom farmakológie a terapeutiky na univerzite. Vypracoval niekoľko prác o chemických procesoch v mozgu, cukrovke a rakovine. O svojich spomienkach z koncentračného tábora napísal knihu, ktorá vyšla až po jeho smrti. Kniha má názov Utekl jsem z Osvětimi.
vznikla v auguste roku 2007, krátko po tragickej smrteľnej havárii Jána Langoša z iniciatívy jeho priateľov, manželky Gabriely a jeho dcér. Langoš počas svojho života bojoval proti komunizmu, ktorý vnímal ako prejav zla neslobody. Cieľom nadácie je pokračovať v neúnavnom boji za pravdu, slobodu a demokraciu, podporovať iniciatívy občanov, ktoré sú prejavmi občianskej odvahy v boji za demokratické hodnoty a pri odhaľovaní pravdy o totalitných režimoch. Nadácia tak chce pokračovať v nedokončenej práci Jána Langoša. Cena sa udeľuje od roku 2007. Prvým laureátom ceny bol knieža Karel Schwarzenberg. Medzi jej laureátov patria aj Árpád Göncz, Jeho Svätosť XIV. Dalajláma Tenzin Gyatso, Fedor Gál, Václav Havel, Ivan Kadlečík a Anton Srholec.
