Z ľudu hovoriaceho slovenským jazykom sa po roku 1918 stal subjekt vlastných dejín. Pri príležitosti 103. výročia vzniku prvej Československej republiky to uviedla v statuse na sociálnej sieti prezidentka Zuzana Čaputová. Hoci aktuálne výročie nie je jubilejné, podľa hlavy štátu je v niečom výnimočné.
„Je to prvýkrát v dejinách samostatnej Slovenskej republiky, čo tento dôležitý deň našej histórie oslavujeme aj ako štátny sviatok. Chce sa mi povedať – konečne. Nebyť Československa, neexistovalo by pravdepodobne ani dnešné Slovensko,“ napísala v statuse.
Významná udalosť moderných dejín
Vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov v októbri 1918 prezidentka považuje za jednu z najvýznamnejších udalostí moderných dejín Slovenska, ktorá bola výsledkom synergie viacerých výnimočných osobností, najmä Tomáša Garrigua Masaryka a Milana Rastislava Štefánika.
Čaputová pripomína, že v októbri 1918 získalo Slovensko to, čo mu dovtedy bolo odopreté – štátny rámec pre svoj politický, ekonomický, sociálny a kultúrny rozvoj. Do vzniku Československej republiky malo volebné právo na Slovensku približne päť percent obyvateľstva. Po ňom sa volebné právo stalo všeobecným a disponovali ním už nielen muži, ale aj ženy.
Zostali sme si stále blízki
Ústavná listina Československej republiky sa svojou demokratickou povahou zaradila medzi najvyspelejšie ústavy sveta. Prvýkrát v dejinách ustanovila ústavný súd ako výlučnú súdnu inštitúciu na kontrolu ústavnosti.
„Prvej republike vďačíme za to, že naše jazykové a kultúrne bohatstvo je automaticky širšie a pestrejšie aj o hodnoty z druhej strany rieky Moravy. Z tejto unikátnej blízkosti čerpáme aj dnes. Napriek tomu, že už nie sme spolu, pričom naše pokojné rozdelenie bolo ukážkovou lekciou vyspelosti, zostali sme si stále blízki,“ dodala prezidentka.
