Japonské domácnosti bývajú často vnímané ako veľmi upratané a prehľadné. Neznamená to však, že by boli všetky domovy v Japonsku bez prachu alebo že by Japonci trávili upratovaním veľa času.
Skutočnosť je jednoduchšia: v mnohých rodinách sa osvedčili krátke každodenné návyky, ktoré zabraňujú hromadeniu neporiadku.
Video: Ako vyzerá japonský prístup k jednoduchému, priebežnému upratovaniu
Ak si chcete pozrieť ukážku toho, ako ľudia v Japonsku udržiavajú svoje byty prehľadné a praktické, môžete si pozrieť video
Každodenné upratovanie v Japonsku nie je rituál, ale praktická potreba
Nie všetci Japonci upratujú každý deň, ale je bežnejšie venovať sa drobným úkonom priebežne:
- utrieť kuchynskú linku po varení
- rýchlo pozametať vchod či kuchyňu
- zmyť vodu z kúpeľňových povrchov
- priebežne odkladať veci na svoje miesto
Tieto činnosti trvajú pár minút, no bránia tomu, aby sa špina a prach nahromadili.
Nejde teda o tradičný rituál alebo filozofický koncept – v modernom Japonsku je to najmä praktický spôsob, ako si udržať malé priestory v poriadku.
Prečo sa v japonských domácnostiach tvorí menej neporiadku?
Existuje viacero celkom praktických dôvodov:
1. Vstup bez topánok je prísne dodržiavaný
Japonské domácnosti majú tradičný vchod genkan, kde sa vyzúvajú topánky.
Vďaka tomu sa do bytu nedostáva blato, lístie či prach z ulice.
2. Menej kobercov = menej prachu
Mnohé byty majú drevené, laminátové alebo vinylové podlahy a minimum textílií, kde by sa usadzoval prach.
3. Menšie množstvo vecí
Japonské domácnosti bývajú často prakticky zariadené. Menej predmetov znamená menej miest, kde sa môže prach držať.
4. Kúpeľne sú navrhnuté na rýchle čistenie
V mnohých bytoch sú kúpeľne vodoodolné miestnosti, ktoré sa dajú rýchlo opláchnuť a osušiť.
To bráni usadzovaniu vodného kameňa či plesní.
5. Malé priestory motivujú k priebežnému upratovaniu
V menších bytoch je každý neporiadok viditeľný, a preto sa ľudia prirodzene snažia udržať si prehľad.
Kiyomeru: tradičný koncept existuje, ale dnes sa používa skôr obrazne
Tradičný pojem Kiyomeru znamená „udržiavať veci čisté“.
Nie je to však bežne používaný moderný rituál, ale skôr historický princíp spojený so škintoizmom a so snahou udržiavať poriadok, aby sa priestory dali okamžite používať.
Prakticky to znamená iba toľko, že:
- čistý priestor znižuje stres
- upratané prostredie pôsobí pokojnejšie
- pravidelná starostlivosť je menej náročná než veľké upratovanie raz za čas
Tieto myšlienky sú univerzálne a neplatia výhradne pre japonskú kultúru.
Môžete to zaviesť aj u seba doma – bez idealizovania
Ak chcete vyskúšať praktický japonský prístup, postačia vám úplne jednoduché kroky:
- nenechávať drobné upratovanie „na víkend
- krátko utrieť povrch hneď po použití,
- pravidelne vetrať
- minimalizovať počet predmetov na poličkách
- udržiavať kúpeľňu v suchu
Tieto zvyky nefungujú ako zázračný trik, ale sú účinné, pretože predchádzajú hromadeniu neporiadku.
A v tom spočíva ich sila.
Tvrdenie, že sa v japonských domácnostiach „nepráši“, je prehnané.
Realita je taká, že menšie byty, menej kobercov, vyzúvanie sa a krátke denné zvyky robia upratovanie jednoduchším a viditeľnejším.
Práve vďaka tomu pôsobia japonské domovy udržiavanejšie.
