Vôňa medu a korenia patrí k zimným sviatkom už veľmi dlho. Hoci sa o histórii perníkov traduje množstvo romantických legiend, skutočné fakty sú o niečo striedmejšie, no o to zaujímavejšie. Tradícia pečenia perníkov sa totiž v Európe vyvíjala postupne, a to najmä v oblastiach, kde bola dostupná kombinácia medu, múky a korenín.
Kde sa vzal perník
Historicky najlepšie zdokumentované korene moderného perníka siahajú do západnej a strednej Európy, najmä do oblastí dnešného Nemecka. Práve tam vznikli prvé významné pernikárske centrá, kde sa vyrábalo korenisté medové pečivo známe ako Lebkuchen. Záznamy o tomto pečive sa objavujú už v 14. storočí.
Podobné medové koláče poznali aj iné európske krajiny, ale neexistuje jednotná línia vývoja — receptúry sa odlišovali podľa regiónu, dostupnosti surovín a miestnych tradícií.
Perník v našom regióne
Na území strednej Európy sa medovo-korenisté pečivo objavuje približne od konca stredoveku. V tom období bolo korenie stále pomerne drahé, preto boli perníky skôr sviatočnou záležitosťou. Nejedlo sa ich veľa, ale keď už sa piekli, išlo o vzácnu a veľmi cenenú dobroty.
S postupným zlacnením medu, korenia aj múky sa perníky stali dostupnejšími a stali sa pevnou súčasťou vianočných tradícií.
Ako sa recepty menili
Staré perníky sa pripravovali jednoduchšie než tie dnešné. Najčastejšie sa používali:
- múka (najčastejšie pšeničná)
- med ako hlavné sladidlo
- škorica, klinčeky či zázvor podľa toho, čo bolo dostupné
- vajcia alebo tuk sa pridávali len niekedy
Kypriace látky, ako ich poznáme dnes, v tradičných receptoch chýbali. Cesto bývalo hutnejšie a po upečení sa niekedy nechávalo „dozrieť“, aby zmäklo a rozvinulo chuť.
Regionálne špeciality
Niektoré mestá sa stali pernikárskymi centrami. Najznámejším z európskych miest je Norimberg, kde sa produkcia perníkov rozvinula do podoby umeleckého remesla. V Česku sa neskôr preslávili napríklad pardubické perníky, ktoré si dodnes držia povesť poctivého regionálneho produktu.
Jednoduchý tradičný recept na perníky
Ak by sme chceli pripraviť perníky, ktoré rešpektujú historické základy a zároveň sú vhodné pre dnešnú kuchyňu, môže vyzerať takto:
Suroviny:
- 500 g hladkej alebo polohrubej múky
- 250 g medu
- 150 g cukru (alebo môžete použiť len med)
- 2 vajcia
- škorica, klinček a zázvor podľa chuti
Postup:
- Med jemne zohrejte, aby bol tekutý, a zmiešajte ho s cukrom a vajcami.
- Pridajte korenie a postupne prisypávajte múku.
- Vypracujte pevné, mierne lepivé cesto.
- Nechajte ho odpočívať aspoň niekoľko hodín – ideálne cez noc.
- Rozvaľkajte, vykrajujte a pečte pri 170–180 °C približne 8–10 minút.
- Po vychladnutí ich môžete hneď jesť, ale po niekoľkých dňoch ešte zmäknú a chuť sa prehĺbi.
Aj keď história perníkov neponúka úplne jasnú a jednoduchú chronológiu, vieme s istotou povedať, že ide o pečivo s dlhým európskym príbehom, ktoré sa v rôznych podobách pečie už stovky rokov. To, čo ich robí výnimočnými, sa však nezmenilo — med, korenie, trpezlivosť a vôňa, ktorá dokáže okamžite privolať atmosféru blížiacich sa sviatkov.
