Keď sa po zime konečne oteplí a ľudia začnú upratovať svoje dvory a záhrady, prichádza každoročná otázka: čo urobiť s nahromadeným lístím, burinou či pokosenou trávou? Mnohí si ešte pamätajú starý zvyk zapáliť hromadu a všetko rýchlo zlikvidovať. Na Slovensku však takéto riešenie už dlhé roky nie je v súlade so zákonom – a v roku 2026 to platí rovnako prísne ako doteraz.
Na Slovensku je spaľovanie lístia a bioodpadu zakázané už roky
Zatiaľ čo v niektorých krajinách ide o novinku, na Slovensku platí zákaz spaľovania biologicky rozložiteľného odpadu už dlhodobo. Upravuje ho najmä zákon o odpadoch, ktorý jasne hovorí, že biologicky rozložiteľný odpad sa nesmie likvidovať spaľovaním na otvorenom priestranstve – dokonca ani na vlastnom pozemku.
Medzi zakázané materiály patrí:
- opadané lístie
- pokosená tráva
- burina a odumreté rastliny
- tenké konáre a vetvičky
- akékoľvek rastlinné zvyšky zo záhrady
Zákon tieto materiály považuje za odpad, ktorý má byť spracovaný environmentálne priaznivo – teda zberom bioodpadu, kompostovaním alebo odovzdaním v zbernom dvore. Oheň preto nie je prípustnou formou likvidácie.
Čo sa teda smie spaľovať?
Založiť si oheň môžeme aj naďalej – napríklad pri opekaní či spoločných aktivitách. Spaľovať sa však smie len drevo určené na horenie, nie odpad.
Povolené sú:
- suché drevo
- drevené uhlie
- čisté drevené brikety
Až pridanie jediného množstva tráv, lístia alebo konárov mení bežný oheň na nelegálne spaľovanie odpadu, ktoré môže byť sankcionované.
Prečo štát spaľovanie lístia zakazuje?
Hoci mnohí vnímajú oheň na záhrade ako rýchle a prirodzené riešenie, zákaz má opodstatnené dôvody – zdravotné, ekologické aj bezpečnostné.
🔸 1. Znečisťovanie ovzdušia
Pri spaľovaní mokrého lístia či trávy vzniká hustý dym, sadze a toxické látky, ktoré môžu spôsobovať podráždenie dýchacích ciest, zhoršenie astmy či iných chronických ochorení.
Bioodpad jednoducho nehorí „čisto“ – preto je jeho spaľovanie nebezpečnejšie, než sa na prvý pohľad zdá.
🔸 2. Rušenie susedov
Sťažnosti na dym sú jedným z najčastejších dôvodov kontaktovania mestskej polície.
Aj keď by človek chcel oheň kontrolovať, smer vetra či intenzita dymu sa predvídať nedajú.
🔸 3. Ohrozenie živočíchov
Hromady lístia sú prirodzeným úkrytom pre množstvo živočíchov – najmä ježkov, obojživelníkov a prospešného hmyzu.
Mnohé z týchto zvierat zimujú práve v miestach, ktoré na jar často zapálime.
Oheň sa potom pre ne môže stať pascou, z ktorej niet úniku.
Aké pokuty hrozia na Slovensku?
Výška pokút je síce odlišná od českej legislatívy, no stále môže ísť o nepríjemnú sumu.
Pre bežného občana (fyzickú osobu):
➡️ pokuta do cca 1 500 €
Pre podnikateľov a právnické osoby:
➡️ pokuta od 4 000 € až do 350 000 € pri závažnom porušení zákona.
V praxi mestská polícia a obecné úrady udeľujú najčastejšie nižšie pokuty, no pri opakovaní alebo pri rozsiahlych požiaroch môže byť sankcia výrazná.
Argumenty typu „ja som len upratoval po zime“ zákon neberie do úvahy – spaľovanie odpadu je porušením legislatívy bez výnimky.
Ako teda odpad správne zlikvidovať?
Slovenská legislatíva aj environmentálne organizácie odporúčajú:
- domáce kompostovanie
- používanie hnedých nádob na bioodpad
- odovzdanie väčšieho množstva v zbernom dvore
- mulčovanie alebo prirodzené rozloženie lístia v záhrade tam, kde to neprekáža
Takéto riešenia sú nielen legálne, ale aj prospešné pre kvalitu pôdy a záhradný ekosystém.
Záver: Čo je v roku 2026 isté na Slovensku
- Spaľovanie lístia, trávy a rastlinných zvyškov je nelegálne.
- Povolené je len spaľovanie dreva, uhlia a brikiet – nie odpadu.
- Pokuta pre občana môže byť až 1 500 €.
- Zákaz má jasné dôvody: zdravie ľudí, ochrana prírody a predchádzanie znečisťovaniu ovzdušia.
