Slovensko zasiahla nezvyčajne hlboká tlaková níž. Prečo nás z toho bolí hlava, kĺby a prečo sa cítime „ako vyžmýkaní“?

V uplynulých dňoch prešlo cez Slovensko mimoriadne výrazné frontálne rozhranie spojené s hlbokou tlakovou nížou. Atmosférický tlak na viacerých meracích staniciach SHMÚ klesol na hodnoty, ktoré sa na našom území objavujú len zriedka. Pre mnohých ľudí to nebola len zaujímavosť z predpovedí počasia – ich telo reagovalo ešte skôr, ako si níž všimli meteorológovia. Bolesť hlavy, únava, tlak v oblasti spánkov, nepríjemný pocit na hrudi či „vnútorný nepokoj“ sú typickými príznakmi toho, čo poznáme ako meteosenzitivitu.

Ako veľmi klesol tlak a prečo je to výnimočné?

Normálny tlak na úrovni hladiny mora má hodnotu približne 1013 hPa. Na viacerých miestach Slovenska však barometre počas prechodu tlakovej níže ukázali hodnoty okolo 955–960 hPa, čo je na naše pomery extrémne nízke číslo. Podobné hodnoty sa u nás objavujú len raz za niekoľko rokov – najmä pri mimoriadne hlbokých zimných a jesenných , ktoré prinášajú veterné a daždivé počasie.

SHMÚ dlhodobo upozorňuje, že pri takýchto situáciách môžu citliví ľudia pociťovať telesné zmeny ešte pred samotným nástupom počasia. Telo totiž reaguje na atmosférické faktory, aj keď ich ešte „nevidíme“ očami.

Meteosenzitivita – častá, no stále podceňovaná vlastnosť

Na Slovensku patrí medzi meteosenzitívnych ľudí pravdepodobne väčšina populácie. Presné čísla neexistujú, ale lekári aj psychológovia sa zhodujú, že zmeny počasia výrazne pociťuje 60–80 % ľudí, najmä tí, ktorí:

majú migrény
trpia na ochorenia kĺbov
majú problémy s tlakom
prekonali úraz či operáciu
majú ochorenia dýchacej sústavy
alebo patria medzi seniorov

Dnes žijeme prevažnú časť dňa v interiéri, kde je stabilná teplota aj vlhkosť. Vonku preto náš organizmus vníma akúkoľvek zmenu oveľa prudšie.

Prečo nízky tlak spôsobuje bolesť hlavy a únavu?

Atmosférický tlak sa doslova „opiera“ o naše telo. Keď tlak padá, klesá aj vonkajší tlak na cievy v hlave. Tie sa mierne rozšíria, čím sa zvýši prietok krvi a aktivujú sa nervové zakončenia – typický spúšťač bolesti hlavy alebo migrény.

No nejde len o cievy. Pri tlakovom rozhraní sa menia aj:

ionty vo vzduchu – čo ovplyvňuje nervový systém
hustota krvi – niektorí ľudia môžu pociťovať mrákoty či závraty
krvný tlak – môže kolísať najmä u hypertonikov a hypotónikov
hormonálne procesy
svalové napätie a kĺbové bolesti, najmä pri artróze

Slovenskí neurológovia potvrdzujú, že migrény sa počas prudkých zmien tlaku alebo teploty objavujú častejšie. Reumatológovia zas dlhodobo poznajú fenomén „bolia ma kĺby – príde zmena počasia“.

Čo hovorí veda?

Hoci štúdie vznikali najmä v zahraničí, ich závery platia univerzálne:

Výskum publikovaný v Nature potvrdil silnejšie bolesti kĺbov pri zmenách tlaku.
Štúdie z USA ukázali, že migrény sú často prepojené so zmenami teploty a tlaku.
Britskí kardiológovia našli súvis medzi počasím a kolísaním krvného tlaku, najmä u pacientov s hypertenziou.

Napriek tomu odborníci pripomínajú: nízky atmosférický tlak sám o sebe nespôsobuje infarkt. Riziko zvyšujú skôr stres, chlad, prudký vietor, náhle zaťaženie či veľké teplotné skoky.

Prečo sa ľudia pri nízkom tlaku boja infarktu?

Je to najmä kvôli tomu, že mnohí pociťujú:

tlak na hrudi
nepríjemné šklbanie pri srdci
celkovú slabosť
dýchavičnosť
úzkosť alebo rozladenosť

Tieto príznaky však väčšinou nesúvisia so srdcovým zlyhaním, ale s tým, ako náš nervový systém reaguje na vonkajšie zmeny.

Slovenskí kardiológovia zdôrazňujú, že skutočný infarkt je veľmi intenzívny a človek si ho len ťažko pomýli s „nepohodlím z počasia“. Napriek tomu platí, že pacienti s ochoreniami srdca, astmou alebo COPD môžu byť počas takýchto dní ohrozenejší.