V antarktických vodách Rossovho mora bol nedávno zaznamenaný jav, ktorý vedci doteraz považovali za veľmi zriedkavý. Na morskom dne sa objavujú nové miesta, z ktorých unikajú plyny zo sedimentov – vrátane metánu. Samotný únik metánu v Antarktíde nie je úplne nový fenomén, no prekvapilo najmä to, že sa počet týchto výverov zreteľne zvýšil.
Z jediného známeho výveru na desiatky nových miest
Pred niekoľkými rokmi bol v Rossovom mori známy iba jeden aktívny metanový výver – lokalita Cinder Cones. Nový výskum však odhalil, že v okolí vzniklo viac ako 40 ďalších výverov, ktoré sa nachádzajú v plytkých pobrežných vodách.
Tieto vývery predstavujú miesta, kde plyny unikajú zo sedimentov pod morským dnom. Zatiaľ nie je jasné, kedy presne sa jednotlivé vývery začali tvoriť ani čo ich aktivovalo, keďže ide o oblasť, ktorú vedci sledujú len obmedzene.
Metán ako skleníkový plyn: účinný, no stále nie je jasné, koľko ho uniká
Metán sám o sebe nie je toxický, nemá zápach a nie je viditeľný. V atmosfére však dokáže krátkodobo zadržiavať teplo efektívnejšie než oxid uhličitý.
V súčasnosti však nie je známe, aké množstvo metánu z týchto nových výverov sa skutočne dostáva až k hladine oceánu a následne do atmosféry.
Časť metánu možno rozkladajú mikroorganizmy žijúce v sedimentoch, no nie je zatiaľ jasné:
- aká je rýchlosť týchto procesov
- ako dlho sú vývery aktívne
- aký objem plynov uniká
Niektoré vývery sa nachádzajú pomerne blízko hladiny, takže bubliny môžu stúpať k ľadu, no neexistujú presné merania, ktoré by určovali, aký podiel plynu uniká do ovzdušia.
Prečo vývery pribúdajú? Odpoveď zatiaľ nepoznáme
Vedci zatiaľ nevedia určiť, čo je príčinou objavovania nových výverov. Uvažuje sa o viacerých možnostiach, ako napríklad:
- zmeny teploty oceánu
- tavenie ľadovcov a zmeny tlaku na morské dno
- geologické procesy hlboko pod dnom
Žiadna z týchto hypotéz však zatiaľ nie je potvrdená a výskum pokračuje.
Antarktída pritom nie je jediným miestom, kde prebiehajú úniky metánu z morského dna. Podobné vývery sú známe pri západnom aj východnom pobreží USA či v Arktíde pri Sibíri.
To, či majú tieto javy spoločnú príčinu alebo ide o nezávislé procesy, zatiaľ nie je isté.
Ekosystémy okolo výverov: život aj riziko
Metánové vývery vytvárajú osobité podmorské ekosystémy, kde žijú mikroorganizmy a niektoré živočíchy využívajúce energiu z metánu. Takéto „oázy“ života boli pozorované aj pri nových výveroch v Rossovom mori.
Na druhej strane však môže v ich okolí dochádzať k zníženiu množstva kyslíka v dôsledku rozkladu metánu. V niektorých prípadoch to môže viesť k oblastiam, kde prežije menej druhov, no v Antarktíde zatiaľ nie je jasné, aký rozsah tieto procesy môžu nadobudnúť.
Čo to znamená pre vedcov a pre budúcnosť výskumu?
Objav mnohých nových výverov na morskom dne je pre vedcov dôvodom na zvýšenú pozornosť, nie však na paniku.
Medzinárodné výskumné tímy volajú po:
- podrobnejšom mapovaní antarktického pobrežia
- dlhodobom monitoringu pomocou robotických systémov
- lepšom prepojení geologických dát s klimatickými modelmi
- sledovaní únikových miest počas viacerých rokov
Vedci zdôrazňujú, že metán z morského dna nie je hlavnou príčinou globálneho otepľovania – tou zostávajú najmä emisie spôsobené človekom.
Objav však predstavuje dôležitý signál, že prírodné procesy môžu reagovať dynamickejšie, než sme predpokladali, a zaslúžia si dôkladné preskúmanie.
