Pes je pre človeka už celé stáročia oveľa viac než len domáce zviera. Vie nás rozosmiať, upokojiť po náročnom dni, často reaguje na naše emócie ešte skôr, než si ich uvedomíme my sami. Niektoré plemená sú však na svojich ľudí naviazané tak silno, že samota pre ne nie je len nepríjemná – je vyslovene stresujúca.
Ak sú dlhší čas ponechané samé doma, môže sa u nich rozvinúť separačná úzkosť. Pes vtedy môže:
- neustále kňučať alebo štekotať,
- škrabať dvere,
- ničiť nábytok a predmety v domácnosti,
- nervózne pobehovať či slintať,
- prípadne vykonávať potrebu v byte, aj keď je inak čistotný.
Pozrime sa na šesť plemien, ktoré sú mimoriadne citovo naviazané na svojich ľudí a odlúčenie znášajú obzvlášť ťažko.
Prečo niektoré psy samotu jednoducho nezvládajú?
Dôvod treba hľadať v ich minulosti. Pes sprevádza človeka už tisíce rokov – ako strážca, pastier, lovec či verný spoločník. Dlhé spolužitie po boku človeka spôsobilo, že sa psy dokonale naučili čítať našu reč tela, hlas aj náladu. Pre mnohé plemená je človek doslova stred vesmíru.
Niektoré typy psov boli špeciálne vyšľachtené tak, aby žili a pracovali v tesnom kontakte s človekom alebo svorkou:
- Pastierske psy strážili dobytok a pohybovali sa vždy v blízkosti stáda a svojho pána. Ak sú zrazu samy, chýba im úloha aj kontakt.
- Rodinné a spoločenské psy boli odjakživa chované ako spoločníci. Ich „prácou“ je byť nablízku rodine – samota je pre ne úplný opak toho, na čo sú stavané.
- Silne svorkovo orientované plemená vnímajú rodinu ako svorku. Keď zostanú doma samy, majú pocit, že sú odrezané od bezpečia a istoty.
Výsledkom je, že pes síce fyzicky zostane doma, no psychicky to môže prežívať ako stratu, ohrozenie alebo trest.
1. Labrador retriever – večný optimista, ktorý nechce byť sám
Labrador retriever patrí dlhodobo k najobľúbenejším rodinným psom. Je veselý, priateľský, miluje deti, návštevy, iné psy – skrátka všetkých. Je to typický „dobrák“, ktorý chce byť pri všetkom, čo sa doma deje.
Ako labrador reaguje na samotu?
Práve preto, že je taký spoločenský, samotu znáša veľmi zle. Ak zostane dlhšie zatvorený doma a nemá dostatok podnetov, môže:
- začať okusovať nábytok, topánky alebo dvere,
- hľadať spôsoby, ako sa dostať von (napríklad hrabaním pod plotom),
- štekotom alebo vytím dávať najavo, že sa cíti opustený.
Nudný labrador je kreatívny labrador – žiaľ, nie vždy tým spôsobom, aký si človek predstavuje.
Ako mu odlúčenie uľahčiť?
- Veľa pohybu – dlhé prechádzky, beh popri bicykli (pri správnom tréningu), plávanie či aportovanie mu pomôžu vybiť energiu.
- Hry na premýšľanie – hlavolamové hračky, schovávanie pamlsiek alebo učenie nových trikových povelov zamestnajú aj jeho hlavu.
- Predmet s vôňou majiteľa – staré tričko, deka alebo vankúš s vašou vôňou mu dokážu poskytnúť pocit, že nie ste úplne ďaleko.
2. Zlatý retriever – citlivé srdce, ktoré túži po blízkosti
Zlatý retriever je typický „dobrák od kosti“. Jemný, nežný, mimoriadne empatický. Často stačí, aby človek zmenil tón hlasu a zlatý retriever okamžite spozornie. Mnoho ľudí ho považuje za ideálneho rodinného psa práve vďaka jeho láskavej povahe.
Samota očami zlatého retrievera
Zlatý retriever túži byť v neustálom kontakte s rodinou. Keď zrazu zostane sám:
- môže začať kňučať alebo ticho „plačkať“ pri dverách,
- škrabe zárubne či dvere v snahe dostať sa k majiteľovi,
- ničí predmety, najmä tie, ktoré voňajú po jeho ľuďoch.
Nejde o „zlobu“ – je to reakcia na stres a pocit opustenosti.
Čo mu pomôže?
- Pravidelný pohyb – zlatý retriever miluje vodu a plávanie, ale aj aportovanie loptičiek či frisbee.
- Spoločné aktivity – čím viac času strávite spolu pri hrách alebo tréningu, tým istejší sa bude cítiť.
- Jemná, ale dôsledná výchova – tvrdé tresty mu môžu ublížiť, je veľmi citlivý. Potrebuje jasné pravidlá, no veľa pochvál.
3. Nemecký ovčiak – lojálny strážnik, ktorý chce mať svorku pod dohľadom
Nemecký ovčiak patrí k najinteligentnejším a najužitočnejším plemenám. Využíva sa v polícii, armáde, pri záchranárskych prácach aj ako strážny a rodinný pes. Je mimoriadne lojálny a rýchlo pochopí, kto tvorí jeho „svorku“.
Čo sa deje, keď je nemecký ovčiak sám?
Nemecký ovčiak má silný vnútorný pocit, že musí chrániť svojich ľudí a svoj priestor. Ak je zatvorený doma alebo na dvore a rodina je preč:
- má pocit, že svoju úlohu nevie plniť,
- môže neustále štekať na každý zvuk, ktorý počuje,
- je nepokojný, chodí z miesta na miesto, hľadá svojich ľudí.
U niektorých jedincov sa môže rozvinúť až panika, najmä ak zostávajú sami pravidelne a na dlhý čas.
Ako mu pomôcť?
- Intenzívny tréning a práca – učí sa rád a rýchlo, veľmi mu prospieva, ak má „úlohu“ alebo prácu.
- Aktivity ako agility či pachové práce – nádherne zamestnajú jeho myseľ aj telo.
- Jasné pravidlá a vodcovstvo – potrebuje cítiť, že majiteľ je pokojný a pevný „vodca svorky“, na ktorého sa môže spoľahnúť.
4. Border kólia a dlhosrstá kólia – hyperaktívne hlavičky s nežnou dušou
Border kólia je často označovaná za najinteligentnejšie plemeno na svete. Bola vyšľachtená na pasenie oviec, čo znamená, že je extrémne pracovná, učenlivá a citlivá na pokyny. Dlhosrstá kólia je miernejšia, pokojnejšia, no rovnako oddaná rodine a veľmi vnímavá.
Keď kólie zostanú samy…
Tieto psy sú zvyknuté byť v centre diania – buď pracujú, alebo sledujú „svoje“ stádo či rodinu. Ak sú dlhší čas samy:
- hľadajú si vlastnú „prácu“ – napríklad pasú deti, naháňajú autá alebo tiene,
- môžu hrabať záhradu, ničiť kvety či plot,
- niektoré jedince sú schopné štekať celé hodiny z nudy a napätia.
Dlhodobá izolácia im spôsobuje úzkosť a môžu pôsobiť nervózne, až neuroticky.
Ako ich zamestnať a upokojiť?
- Športy – frisbee, canicross, agility, dogdancing – pre tieto psy sú doslova balzamom na dušu.
- Mentálne hry – učenie nových trikov, povely, vyhľadávanie predmetov, hlavolamy.
- Citlivý prístup – kólie sú veľmi vnímavé na tón hlasu, tvrdá ruka im neprospieva. Najlepšie reagujú na pokoj, trpezlivosť a pochvalu.
5. Veľký pyrenejský pes a slovenský čuvač – majestátne horské stráže s jemným srdcom
Veľký pyrenejský pes aj slovenský čuvač patria medzi tradičné horské strážne psy. Boli chované na ochranu stád pred predátormi v náročnom teréne. Na prvý pohľad pôsobia sebavedomo, nezávisle a robustne, no vo vnútri sú veľmi citlivé a silne naviazané na svoju rodinu.
Samota v živote horských strážcov
Na rozdiel od predstavy, že veľký pes „postráži dvor a viac nepotrebuje“, je realita iná. Ak zostanú tieto plemená dlho samy:
- často upadajú do smútku alebo apatie,
- môžu pôsobiť uzavreto, prestávajú sa hrať,
- niekedy začnú štekotom „volať“ svoju rodinu, najmä večer.
Ich úloha síce bola stáda chrániť, no vždy boli súčasťou určitej svorky – či už ovčej alebo ľudskej.
Čo potrebujú pre spokojný život?
- Dostatok priestoru a pohybu – veľký pes potrebuje možnosť voľného pohybu, nie celý život v koterci.
- Pravidelný kontakt s rodinou – nestačí ho len raz denne nakŕmiť. Potrebuje aj pohladenie, komunikáciu a spoločný čas.
- Trpezlivá výchova – sú inteligentní, ale aj svojskí. Najlepšie funguje výchova založená na dôvere a vzájomnom rešpekte.
Bonus: Rotvajler – silný ochranca s prekvapivo jemnou povahou
Rotvajler má často zlú povesť, mnohí ho vnímajú ako nebezpečného a agresívneho psa. Pravdou však je, že pri správnej výchove ide o veľmi oddaného, stabilného a láskavého spoločníka, ktorý svojej rodine dôveruje a chráni ju.
Rotvajler a samota
Rotvajler je silne rodinne orientovaný. Keď sa cíti prehliadaný alebo dlhodobo osamelý:
- môže reagovať deštruktívne – ničiť oplotenie, búdať do dverí či hrýzť predmety,
- často nadmerne šteká alebo zavýja,
- u niektorých jedincov sa objaví separačná úzkosť, prejavujúca sa nepokojom a nervóznym správaním.
Ako mu pomôcť?
- Dôsledná, ale férová výchova – rotvajler potrebuje jasné hranice, no nie krik a bitku.
- Pravidelný tréning a hry – či už poslušnosť, stopovanie alebo ťahanie, mať „prácu“ mu robí veľmi dobre.
- Silné rodinné puto – musí mať pocit, že nie je len „alarm na dvore“, ale plnohodnotný člen rodiny.
Praktické tipy, ako psovi uľahčiť odlúčenie
Nech už máte ktorékoľvek z týchto plemien (alebo iného psa citlivého na samotu), niekoľkými krokmi mu môžete situáciu výrazne uľahčiť:
- Postupné navykanie na samotu
Začnite tým, že odídete len na pár minút. Neodchádzajte s veľkým lúčením a nevracajte sa s teatrálnymi výbuchmi radosti. Čas odlúčenia postupne predlžujte. - Unavte psa pred odchodom
Dlhšia prechádzka, aportovanie alebo hra mu pomôžu vybiť energiu. Unavený pes má oveľa väčšiu šancu, že bude počas vašej neprítomnosti pokojne oddychovať. - Hračky a hlavolamy
Interaktívne hračky, plniace kongy či hlavolamové misky zabavia jeho hlavu aj ňufák. Pes sa namiesto stresu sústredí na riešenie úlohy. - Bezpečný kútik
Vytvorte psovi miesto, kde sa cíti dobre – pelech, deka, menší priestor, kde má pokoj. Niektoré psy sa cítia lepšie v klietke (ak sú na ňu postupne a pozitívne privyknuté). - Predmet s vašou vôňou
Deka, vankúš alebo oblečenie, ktoré ste mali na sebe, dokáže psovi poskytnúť pocit „prítomnosti“ majiteľa a znížiť stres. - Hudba alebo rádio
Tichá hudba či zapnuté rádio pomáhajú prekryť rušivé zvuky z ulice a zároveň vytvárajú dojem, že v byte nie je úplné ticho. - Odborná pomoc
Ak pes ničí veci, zúfalo vyje alebo má z odlúčenia panické ataky, je na mieste obrátiť sa na skúseného psieho trénera alebo veterinára. Niekedy je potrebné preliečiť aj silnejšiu úzkosť.
Záver: Pes potrebuje viac než len misku s jedlom
Plemená ako labrador, zlatý retriever, nemecký ovčiak, border kólia, dlhosrstá kólia, veľký pyrenejský pes, slovenský čuvač či rotvajler sú úžasné – múdre, verné a oddané. No zároveň patria k tým, ktoré samotu znášajú naozaj ťažko.
Ak im doprajete dosť pohybu, pozornosti a naučíte ich postupne zvládať chvíle bez vás, odmenia sa vám najčistejšou vernosťou, akú si možno predstaviť. Každý návrat domov bude sprevádzať radostné vrtenie chvosta, iskričky v očiach a tichý odkaz:
„Čakal som na teba. Lebo ty si pre mňa celý svet.“
A práve v tom spočíva skutočné kúzlo vzťahu človeka a psa – nie len v tom, že spolu bývajú pod jednou strechou, ale v blízkosti, dôvere a spoločnej radosti zo života.
