Predpestovanie paradajok zo semien dáva pestovateľom možnosť dopriať rastlinám kvalitné podmienky už od začiatku. Okrem svetla, tepla a vhodného substrátu existuje aj menej známa technika, ktorá môže rastlinám pomôcť – použitie obyčajnej školskej kriedy ako dodatočného zdroja vápnika.
Hoci nejde o „zázračnú metódu“, správne použitie kriedy môže prispieť k stabilnejšiemu prísunu tejto minerálnej látky, ktorá je pre paradajky mimoriadne dôležitá.
Prečo paradajky potrebujú vápnik?
Vápnik zohráva zásadnú úlohu v tvorbe bunkových stien a podpore pevnosti pletív. Ak ho rastlina nedokáže dopraviť do plodov v dostatočnom množstve, vzniká známy problém – fyziologická suchá špička plodov paradajok (blossom-end rot).
- plody na špičke mäknú a tmavnú
- na povrchu sa objavuje prepadnutá, hnedá až čierna časť
- nejde o hubové ochorenie, ale o fyziologickú poruchu
Najdôležitejšie je zdôrazniť, že tento problém zvyčajne nevzniká preto, že v pôde vápnik chýba, ale preto, že ho rastlina nedokáže efektívne transportovať v období intenzívneho rastu a tepla.
Najčastejšie príčiny poruchy transportu vápnika:
- nepravidelná zálievka (striedanie sucha a preliatia)
- náhle horúčavy
- rýchly rast rastliny
- prehriaty alebo príliš slaný substrát
- slabý koreňový systém
Ako môže pomôcť krieda?
Klasická biela školská krieda je tvorená uhličitanom vápenatým (CaCO₃) – teda látkou, ktorá môže slúžiť ako doplnkový zdroj vápnika. Jej rozpúšťanie je pomalé, no pri používaní v črepníkoch môže postupne zvyšovať dostupnosť vápnika v blízkosti koreňov.
Ako kriedu použiť správne:
- pred výsevom potrite vnútorné steny črepníka kriedou
- pri presádzaní môžete pridať malé množstvo rozdrvenej kriedy ku substrátu
- voda pri zálievke bude vápnik postupne uvoľňovať
Účinok je mierny, ale reálny – krieda pomáha dopĺňať zdroj vápnika, hoci samotnú fyziologickú poruchu úplne neodstráni, ak ostanú prítomné problémy so zálievkou či teplotnými výkyvmi. Je teda podpornou, nie hlavnou metódou ochrany plodov.
Ktorú kriedu vybrať?
Vhodná je len klasická prachová krieda. Moderné bezprašné kriedy obsahujú často voskové alebo polymérové zložky, ktoré sa v pôde takmer nerozpúšťajú a rastlinám vápnik neposkytnú.
Krieda a pH pôdy
Uhličitan vápenatý môže mierne zvyšovať pH pôdy, čo je vhodné najmä pri príliš kyslých substrátoch. Paradajkám pH medzi 6,0–7,0 vyhovuje, takže malý nárast pH nie je problém.
Niektoré rastliny, napríklad hortenzie, na zmenu pH reagujú aj zmenou farby kvetov. Vyššie pH (napr. po pridaní kriedy) podporuje ružové odtiene, nie modré. Ide však o bežnú reakciu na zmenu zásaditosti pôdy, nie o špeciálny „kriedový efekt“.
Ako predísť suchej špičke plodov najspoľahlivejšie?
Krieda môže byť užitočným doplnkom, ale hlavné preventívne opatrenia sú tieto:
✔️ Pravidelná a rovnomerná zálievka
Nespoliehať sa na striedanie sucha a prudkého preliatia.
✔️ Kvalitný substrát a dostatočne veľký črepník
Silný koreňový systém je základom dobrého príjmu živín.
✔️ Mulčovanie
Znižuje výkyvy teplôt a udržuje vlhkosť.
✔️ Primerané hnojenie
Nadbytok dusíka môže zhoršiť transport vápnika.
Zhrnutie
- Suchá špička plodov je fyziologická porucha spôsobená nedostatkom vápnika v plodoch.
- Najčastejšou príčinou je nepravidelná zálievka a teplotný stres, nie priamo chýbajúci vápnik v pôde.
- Krieda (uhličitan vápenatý) môže slúžiť ako doplnkový zdroj vápnika pri pestovaní sadeníc.
- Jej účinok je mierny, ale odborníkmi uznávaný ako jedna z doplnkových možností.
- Najdôležitejšiu úlohu v prevencii zohráva stabilná zálievka a vhodné pestovateľské podmienky.
- Krieda môže mierne zvýšiť pH a tým ovplyvniť farbu hortenzií smerom k ružovým odtieňom.
