Hlbiny oceánu stále ukrývajú množstvo záhad a fascinujúcich tajomstiev. Najnovší objav medzi indonézskymi ostrovmi Jáva a Madura však prekvapil aj tých najskúsenejších archeológov. Vedci totiž objavili prastaré mesto, ktoré bolo ukryté hlboko pod vodou neuveriteľných 140-tisíc rokov. Tento nález je tak zásadný, že môže úplne zmeniť spôsob, akým dnes vnímame ľudskú históriu, vývoj ľudstva a našich dávnych predkov.
Nečakaný začiatok veľkého objavu
Celý príbeh začal už v roku 2011, keď miestni robotníci pri každodennej práci – ťažbe piesku v oblasti Madurskej úžiny – náhodne objavili zvláštne, na prvý pohľad bezvýznamné kosti. Až desať rokov podrobného vedeckého skúmania však odhalilo ich skutočný význam. Tieto pozostatky totiž patria dávnemu predchodcovi človeka – druhu Homo erectus, ktorý v tejto oblasti kedysi prosperoval.
Podmorská lokalita odhalila nielen dve veľmi vzácne fragmenty lebiek dávnych ľudí, ale aj ohromujúcu zbierku viac než 6-tisíc fosílií zvierat, ktoré kedysi tvorili bohatú faunu tohto strateného sveta. Vedci našli kosti dnes už vyhynutých obrovských jeleňov, komodských varanov a dokonca aj stegodona – pradávneho príbuzného dnešných slonov.
Revolúcia v pohľade na život Homo erectus
Medzinárodný tím archeológov a paleontológov, na čele ktorého stojí Harold Berghuis z prestížnej Leidenskej univerzity, bol ohromený objavenými dôkazmi. Podľa Berghuisa ide o vôbec prvý jasný dôkaz, že Homo erectus dokázal žiť v komplexných podmienkach, ktoré sme dosiaľ vôbec nespájali s týmto druhom.
„Mysleli sme si, že Homo erectus obýval len jednoduché prostredie, kde si zabezpečoval základné potreby. Ale teraz máme dôkazy, že sa dokázal prispôsobiť oveľa komplexnejším životným podmienkam,“ uviedol Berghuis.
Život v „stratenom raji“ menom Sundaland
Tajomný Sundaland, dnes úplne ponorený pod hladinu mora, bol počas poslednej ľadovej doby rozľahlým, živým územím. Toto miesto, dnes oddelené vodou, v minulosti spájalo Sumatru, Jávu, Borneo a ázijský kontinent. Išlo o krajinu plnú tropických saván, mokradí, riek a jazier, ktorá ponúkala bohatstvo zdrojov pre lovcov a zberačov.
Dôkazy zo skúmaných fosílií ukazujú, že Homo erectus tu bol skutočne doma. Archeológovia na zvieracích kostiach identifikovali stopy po rezaní, lámaní a spracovaní. Dokonca objavili aj dôkazy o konzumácii kostnej drene, ktorá bola veľmi výživnou pochúťkou.
Nečakané schopnosti lovu
Ešte väčším prekvapením bol spôsob, akým Homo erectus lovil. Dlhý čas sa predpokladalo, že sa tento druh zameriaval len na choré alebo zranené zvieratá. Nové nálezy však ukazujú opak. Homo erectus si cielene vyberal silné a zdravé jedince, čo naznačuje výrazne pokročilé strategické myslenie.
Vedúci výskumník Berghuis to komentoval slovami: „Musíme úplne prehodnotiť to, ako sme vnímali ich schopnosti. Je možné, že tento spôsob lovu získali samostatne, ale pokojne mohlo ísť aj o vedomosti prevzaté od iných skupín, čo by znamenalo, že medzi rôznymi druhmi dávnych ľudí existoval kontakt.“
Mohol Homo erectus plávať a obchodovať?
Výskum tiež naznačuje fascinujúce možnosti, ktoré boli doteraz len hypotézami. Archeológovia zistili, že naši predkovia v oblasti Sundalandu zbierali nielen mušle, ale aj lovili veľké zvieratá, ryby, morské plody či dokonca korytnačky. Tieto fakty naznačujú, že ich spoločnosť mohla byť rozvinutejšia a že medzi rôznymi skupinami mohli existovať obchodné a kultúrne kontakty.
Indonézski vedci idú ešte ďalej. Jedna z antropologičiek uviedla, že nie je vylúčené, že Homo erectus ovládal aj primitívne formy plavby. Hoci táto myšlienka zatiaľ nemá priame dôkazy, budúci výskum môže priniesť fascinujúce odpovede.
Ako sa Sundaland stratil pod morom?
Pred približne 7- až 14-tisíc rokmi, po skončení poslednej ľadovej doby, začala hladina oceánov prudko stúpať a Sundaland zmizol pod vodou. Tento proces postupne vymazal stopy dávnej civilizácie z povrchu, ktoré dnes pomaly opäť vychádzajú na svetlo sveta vďaka pokročilým technológiám ako podvodné 3D mapovanie.
Všetky nálezy sú momentálne uložené v Geologickom múzeu v meste Bandung, kde prebiehajú ďalšie analýzy. Zároveň sa plánuje rozšírenie podmorských vykopávok, ktoré môžu priniesť ešte viac fascinujúcich odhalení.
Prepisujeme dejiny ľudstva
Vedci sú presvedčení, že tento objav nie je izolovaný prípad, ale len prvá kapitola úplne novej éry poznania. Nález pod hladinou Madurskej úžiny totiž radikálne mení naše chápanie evolúcie a ukazuje, že dejiny ľudstva sú oveľa komplexnejšie a zaujímavejšie, ako sme si dokázali predstaviť.
Tento unikátny podmorský objav nám ukazuje, že stále existujú stratené svety, ktoré môžu od základov prepísať príbeh nášho pôvodu. A možno je to len začiatok série fascinujúcich prekvapení, ktoré čakajú na objavenie v hlbinách morí a oceánov celého sveta.
