Moderný človek sa vo veľkej miere spolieha na technológie. Keď niečo zabudneme, stačí pár sekúnd a informáciu si vyhľadáme na internete. Tento spôsob fungovania je pohodlný a rýchly, no zároveň mení to, ako pracuje naša pamäť. Odborníci tento jav pomenovali digitálna amnézia.
Nejde o chorobu ani o trvalé poškodenie mozgu, ale o prirodzenú reakciu ľudskej mysle na nové prostredie plné technológií. Výskumy ukazujú, že ak sú informácie neustále dostupné online, mozog si ich menej ukladá a viac sa orientuje na to, kde ich nájde. Tento mechanizmus si všimli už viaceré tímy neurovedcov.
Historické paralely: nový jav, ale podobná obava už v minulosti
Aj keď výraz „digitálna amnézia“ vznikol až v 21. storočí, obavy zo straty pamäťových schopností sprevádzajú ľudstvo dlhšie. Keď sa rozšírilo písmo, niektorí filozofi, vrátane Aristotela či Platóna, tvrdili, že písanie môže oslabiť schopnosť pamätať si dlhé texty.
Tieto myšlienky dnes slúžia skôr ako ilustrácia: ľudia sa prirodzene obávajú, že nový nástroj naruší staré schopnosti. Podstata je však rovnaká – technológie menia spôsob, ako používame pamäť.
Čo presne znamená digitálna amnézia?
Termín označuje jav, keď si ľudia neukladajú informácie do pamäti, ak vedia, že ich môžu jednoducho získať digitálne.
Neznamená to, že pamäť slabne alebo sa poškodzuje – mozog sa jednoducho prispôsobuje prostrediu, v ktorom pracuje.
Výskumy ukazujú:
- Mozog si lepšie pamätá umiestnenie informácie než jej obsah – napríklad to, že „toto číslo mám uložené v mobile“ alebo „ten recept je v záložkách“.
- Ak máme informácie trvalo dostupné, mozog neinvestuje energiu do ich zapamätania.
- Digitálne rozptýlenia (správy, notifikácie, reklamy) dokážu prerušiť proces ukladania informácií z krátkodobej do dlhodobej pamäti.
Tieto závery vychádzajú z kognitívnych výskumov publikovaných po roku 2011, ktoré skúmali správanie ľudí pri práci s internetom.
Výskumy mozgu: technológie menia spôsob spracovania informácií
Rok 2015 priniesol prvé významné dáta, ktoré potvrdili, že vyhľadávanie informácií online vedie k odlišnému zapájaniu mozgových oblastí než pri práci s knihou či encyklopédiou.
V jednej štúdii boli ľudia rozdelení do dvoch skupín:
- jedna vyhľadávala informácie cez internet
- druhá používala klasické encyklopédie
Výsledok:
skupina pracujúca s knihami vykazovala väčšiu mozgovú aktivitu v oblastiach súvisiacich s pamäťou, koncentráciou a porovnávaním informácií. Výskumníci to však nehodnotia ako „zhoršenie mozgu“, ale ako rozdielny spôsob práce s informáciami.
Dôsledky na deti: tu sú fakty, na ktorých sa vedci zhodujú
Viaceré štúdie potvrdzujú, že nadmerný čas pred obrazovkami môže ovplyvňovať:
- pozornosť
- rozhodovacie schopnosti
- kvalitu spánku
- sociálne správanie
- výsledky v škole
Dôležitým faktorom je aj vek.
Dojčatá a malé deti majú prudko sa rozvíjajúci mozog. Odborníci sa zhodujú, že v tomto období sú kľúčové reálne podnety:
- kontakt s rodičmi
- obrázkové knihy
- rytmické básničky
- piesne
- pohyb
- hry napodobňovania
Digitálne zariadenia tieto podnety nenahradia a môžu znižovať množstvo času stráveného skúmaním reálneho sveta, ktoré je v ranom veku nenahraditeľné.
Ako prerušenia a multitasking ovplyvňujú pamäť?
Výskumy ukazujú, že ak je proces učenia neustále narúšaný upozorneniami, mozog si informáciu jednoducho nestihne uložiť.
To sa deje napríklad keď:
- čítame článok
- príde notifikácia
- odpovieme na správu
- vrátime sa k textu, ale kontext je už preč
Tento efekt sa nazýva kognitívne preťaženie a je jedným z hlavných dôvodov, prečo si moderný človek pamätá menej.
Je pravda, že technológie spôsobujú „hlúpenie“? Nie. Ale menia naše schopnosti.
Vedecký konsenzus tvrdí toto:
- Technológie nemenia inteligenciu ani neznižujú IQ.
- Nemenia ani trvalo štruktúru mozgu v negatívnom zmysle.
- Ale prenášajú kognitívne úlohy z mozgu na zariadenia, čo mení to, aké druhy pamäte používame.
V skratke:
nehlúpneme, ale zručnosti, ktoré nepoužívame, prirodzene slabnú.
Zároveň sa však zlepšujeme v iných – napríklad v rýchlom vyhľadávaní informácií či multitaskingu.
Ako si pamäť udržať v dobrej kondícii?
Dobrá správa je, že mozog je plastický a reaguje na tréning podobne ako svaly. Existujú jednoduché techniky, ktoré podľa neuropsychológov podporujú pamäť:
- čítanie bez rušenia
- učenie sa nových zručností (jazyk, hudobný nástroj)
- občasné počítanie spamäti
- zapamätanie si niekoľkých dôležitých čísel
- plánovanie trasy bez GPS
- rukou písané poznámky
- obmedzenie notifikácií
Cieľom nie je odmietnuť internet, smartfóny či počítače, ale zachovať rovnováhu medzi digitálnym a reálnym svetom.
Záver
Digitálna amnézia nie je hrozba ani diagnóza.
Je to prirodzený dôsledok toho, že žijeme v digitálnom prostredí, v ktorom informácie netreba držať v hlave. Kľúčové je uvedomiť si tento mechanizmus a vedome podporovať vlastnú pamäť.
Technológie nám poskytujú obrovské výhody – no nie je rozumné prenechať im všetku prácu, ktorú náš mozog dokáže zvládnuť sám.
