Slováci sú – rovnako ako väčšina Európanov – veľkými producentmi potravinového odpadu. Najväčší problém nevzniká v obchodoch či reštauráciách, ale priamo v domácnostiach. Prejedáme sa, nakupujeme priveľa a zvyšky jedla často končia tam, kde nemajú.
Na Slovensku sa podľa odhadov vyhadzujú desiatky kilogramov potravín na osobu ročne, pričom väčšina z nich mohla byť spotrebovaná alebo správne spracovaná. Ide o ekologický aj ekonomický problém, ktorý je možné výrazne zmierniť lepším plánovaním nákupov a správnym nakladaním s odpadom.
Ako sa na Slovensku triedi kuchynský bioodpad
Od roku 2021 majú slovenské obce povinnosť zabezpečiť zber kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu (BRO). V praxi to znamená, že vo väčšine miest dnes nájdeme špeciálne nádoby na kuchynský bioodpad, ktoré bývajú označené ako kuchynský odpad, bioodpad z domácností alebo hnedé nádoby.
Do tejto nádoby patrí:
- surové aj varené rastlinné zvyšky bez veľkého množstva tuku
- zvyšky ovocia a zeleniny
- kávová usadenina a čajové lístky
- škrupiny z vajíčok (ak ich obec povoľuje)
- malé množstvo vareného jedla rastlinného pôvodu, ktoré neobsahuje mlieko, olej či mäso
Do kuchynského bioodpadu NEPATRIA:
- mäso, kosti, mäsové vývary a tuky
- ryby a morské plody
- mliečne výrobky
- plesnivé jedlá
- oleje a mastné pokrmy
- tekuté zvyšky (polievky, omáčky)
Takéto zvyšky patria do komunálneho odpadu, pretože predstavujú hygienické riziko a nie je možné ich bezpečne spracovať v bežných zariadeniach na BRO.
Patrí varené jedlo na kompost? Na Slovensku väčšinou nie
Domáci kompost je výborným riešením pre ľudí, ktorí bývajú v rodinných domoch. Má však svoje pravidlá.
Do kompostu patria:
- surové rastlinné odpady
- zvyšky zo záhrady (mach, lístie, tráva)
- kávová usadenina
- čajové lístky
- drvené škrupiny z vajíčok
Do kompostu nepatria:
- varené jedlá
- chlieb, cestoviny, pečivo
- mäso, kosti, zvyšky rýb
- oleje a mliečne výrobky
Dôvod je jednoduchý: varené jedlá, mäso a tuky v komposte zapáchajú, lákajú kuny, mačky či hlodavce a nerozkladajú sa hygienicky bezpečne. Bežný domáci kompost ich nezvláda.
Vyhadzovať zvyšky do kanalizácie? Na Slovensku veľká chyba
Vylievanie zvyškov jedla do drezu je vážny problém, o ktorom hovoria aj slovenské vodárenské spoločnosti. Najmä mastné jedlá, polievky či vývary spôsobujú:
- upchávanie kanalizácie
- tvorbu tuhých tukových nánosov („fatbergs“)
- zvýšené náklady na údržbu
- prilákanie potkanov do kanalizačných trás
Odpadová voda nie je navrhnutá na spracovanie jedla – kuchynské zvyšky nemajú v dreze ani WC čo robiť.
Použité tuky a oleje majú na Slovensku vlastný zber
Olej z panvice alebo fritézy nikdy nelejeme do drezu. Patria:
- do uzatvárateľnej plastovej fľaše
- následne do špeciálneho kontajnera na zber jedlých olejov
- alebo odovzdať na zbernom dvore
Farba kontajnerov sa líši podľa obce, najčastejšie sú žlté alebo oranžové.
Takto vyzbieraný olej sa ďalej spracúva – napríklad na výrobu biopalív.
Čo sa deje s kuchynským bioodpadom po zbere?
Na Slovensku putuje kuchynský bioodpad do:
🔹 Kompostární
Kde sa premení na kompost použiteľný v poľnohospodárstve.
🔹 Bioplynových staníc
Kde sa spracuje anaeróbnou digesciou a získa sa bioplyn, elektrina a teplo.
Záleží od konkrétnej obce, aký spôsob spracovania využíva. Výhodou je, že takýto odpad sa neukladá na skládku, kde by produkoval metán – silný skleníkový plyn.
Zhrnutie: Kam teda patriť jednotlivé zvyšky na Slovensku?
✔️ Do kuchynského bioodpadu:
- rastlinné zvyšky (surové aj mierne tepelne upravené bez tuku)
- šupky, odrezky, kávová usadenina, čaj
- malé množstvo nenamastených varených zvyškov rastlín
✔️ Do komunálneho odpadu:
- mäso, kosti, zvyšky rýb
- mliečne výrobky
- mastné jedlá, polievky, omáčky
- plesnivé potraviny
✔️ Do kontajnera na oleje:
- všetky jedlé tuky a oleje.
✔️ Do kompostu:
- iba surový rastlinný odpad.
❌ Nikdy nie do kanalizácie:
- zvyšky jediel, polievky, mastnota, oleje.
