S rastúcimi cenami energií je prirodzené, že hľadáme spôsoby, ako znížiť výdavky za kúrenie. Nie každý „tip na úsporu“ je však bezpečný a niektoré môžu viesť presne k opačnému výsledku. Odborníci na vykurovanie a stavebnú fyziku sa zhodujú, že najčastejšou chybou je príliš razantné obmedzovanie vykurovania v jednotlivých miestnostiach alebo úplné vypínanie radiátorov počas odchodu z domu.
Prečo vypínanie kúrenia neznižuje spotrebu – vysvetlenie na základe fyziky
Keď sa kúrenie úplne vypne, byt začína prirodzene chladnúť. Teplota neklesá len vo vzduchu, ale aj v:
- stenách
- podlahách
- strope
- nábytku
- a dokonca aj v uložených predmetoch
Tieto stavebné konštrukcie majú veľkú tepelnú kapacitu – nasajú veľa chladu a pri opätovnom zapnutí kúrenia musia znovu absorbovať veľké množstvo tepla. To znamená:
- vykurovací systém musí krátkodobo pracovať na vyšší výkon
- spotrebuje viac energie
- a návrat na pôvodnú teplotu trvá dlhšie
Tento jav je podložený fyzikálnymi vzťahmi medzi tepelnou stratou, tepelnou kapacitou materiálov a rozdielom teplôt.
Výsledok:
V mnohých prípadoch je lacnejšie udržiavať stabilnú, nízku teplotu, než opakovane vykurovať úplne vychladnutý priestor.
Prečo kúriť len v jednej miestnosti nie je dobrý nápad?
V zime môže byť lákavé zohrievať len obývačku či kuchyňu a ostatné miestnosti nechať vychladnúť. Tento postup však vytvára reálne riziká:
1. Riziko kondenzácie vlhkosti
Chladný vzduch dokáže udržať menej vodnej pary.
Keď miestnosť ochladne, relatívna vlhkosť v nej prirodzene stúpne. Pri kontakte teplého vzduchu z vykurovaných častí s chladnými povrchmi vznikajú „rosné body“, kde sa vlhkosť mení na kvapky vody.
2. Vznik plesní
Dlhodobo chladné miestnosti sú prirodzene ohrozené plesňami. Plesne sa najčastejšie objavujú:
- v rohoch miestností
- za nábytkom pri stenách
- na okenných rámových konštrukciách
- pri podlahových lištách
Podľa stavebných odborníkov je teplota okolo 16–17 °C minimálna hranica, pri ktorej nedochádza k nebezpečnej kondenzácii v stavebných konštrukciách.
Prečo susedia ovplyvňujú teplotu vášho bytu?
V bytových domoch sa teplo šíri:
- vodorovne cez spoločné steny
- zvisle cez stúpačky a stropy
- čiastočne aj cez vzduchové medzery
To znamená, že byt, ktorý vôbec nekúri, môže byť čiastočne temperovaný teplom od susedov. Tento jav je reálny, ale:
- nepostačuje na udržanie zdravej vlhkosti
- nevytvára stabilnú vnútornú klímu
- a často vedie práve k tvorbe plesní kvôli teplotným rozdielom
Preto odborníci neodporúčajú spoliehať sa na teplo od susedov – nejde o spoľahlivý spôsob úspor.
Ako správne vetrať v zime?
Aj keď je vonku mráz, vetrať treba. No nie dlho. Najefektívnejší spôsob je:
- krátke, intenzívne vetranie
- ideálne prievanom
- 3–5 minút niekoľkokrát denne
Tým sa vymení vzduch, ale stavebné konštrukcie nestihnú vychladnúť. To je dôležité pre zdravú vlhkosť aj tepelné pohodlie.
Prirodzené „prikúrenie“ pri varení a pečení
V zime mnoho domácností varí či pečie častejšie, čo môže prirodzene mierne zvýšiť teplotu v spoločných priestoroch. Nie je to spôsob vykurovania, ale môže prispieť k stabilnejšiemu teplotnému režimu v byte.
Čo hovoria odborníci: najúčinnejší spôsob šetrenia?
1. Udržiavajte miernu teplotu vo všetkých miestnostiach
Najčastejšie odporúčaná minimálna teplota na temperovanie je 17 °C.
2. Vyhnite sa úplnému vypínaniu kúrenia
Vyššie tepelné straty nakoniec spotrebujú oveľa viac energie.
3. Udržujte stabilnú vnútornú klímu
Menšie výkyvy teploty medzi miestnosťami znižujú riziko kondenzácie a plesní.
4. Vetrajte efektívne
Krátke intenzívne vetranie je najúčinnejšia a energeticky najúspornejšia metóda.
Záver: Najlacnejší režim kúrenia je ten, ktorý je stabilný
Hoci sa to môže zdať protiintuitívne, plynulé a rovnomerné vykurovanie všetkých miestností spotrebuje menej energie, než keď sa kúrenie neustále vypína a znova zapína alebo keď sa vykuruje iba jeden priestor.
Ide o fakt, ktorý potvrdzujú energetickí špecialisti aj fyzikálne zákony.
