BRATISLAVA 10. decembra (WEBNOVINY) – Aktualizovaná koncepcia rozvoja verejných prístavov Bratislava, Komárno a Štúrovo nie je podložená analýzami a faktami a je odtrhnutá od reality. Uviedol to bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Slovenská plavba a prístavy (SPaP), a.s. a bývalý riaditeľ Prístavu Bratislava Peter Poláček v stanovisku pre agentúru SITA. Materiál podľa neho neodpovedá na základnú otázku, aké tovary v akých množstvách a za akých podmienok sa budú spracovávať. Posledných desať rokov sa Poláček venuje poradenskej činnosti špeciálne v oblasti vodnej dopravy. K materiálu ministerstva dopravy, ktorý vláda schválila 8. decembra, má viaceré výhrady. Napríklad aj k tomu, že nie je jasné, aké konkrétne služby a za akých podmienok bude poskytovať štátna spoločnosť Verejné prístavy, a.s., aké budú výnosy, náklady a zisk z týchto činností.
„Dokument nemá charakter koncepcie a nenapĺňa základné požiadavky, ktoré by určovali smer rozvoja verejných prístavov k podpore rastu podielu vodnej dopravy na realizácii prepráv v medzinárodnej doprave tovarov,“ uviedol Poláček. Ide podľa neho len o súhrn informácií pozbieraných z rôznych zdrojov, hlavne z internetových stránok. „Takúto koncepciu by mal vytvoriť odborne zdatný manažment a nie cudzia spoločnosť, ktorá nemá o prevádzke prístavov potrebné vedomosti a skúsenosti. Stálo to veľa peňazí bez relevantného výsledku. Na základe troch zmlúv o poskytnutí poradenských služieb bolo vyplatené 661 tis. eur bez dane z pridanej hodnoty,“ uviedol ďalej Poláček. Všetko je podľa neho uvádzané v podmieňovacom spôsobe ak bude, ak sa podarí.
Kritizuje aj to, že nie sú známe výsledky právnej analýzy nájomných zmlúv na využívanie pozemkov v prístavoch, ak bola vôbec vykonaná, a či boli podpísané v súlade so zákonom. V každej nájomnej zmluve mala byť podľa neho pasáž, že prenajaté pozemky musia slúžiť vodnej doprave, inak je možné od zmluvy odstúpiť. „Plánované aktivity deklarované v dokumente nemajú spočítaný dopad. Napríklad zvýšenie prístavných poplatkov spôsobí zvýšenie dopravných nákladov. To si každý špeditér spočíta a dopravu odkloní na železnicu alebo cestu,“ dodal Poláček.
Nepáči sa mu ani to, že nie je navrhnuté konkrétne financovanie rozvoja prístavov, len úvahy. Argumentuje tým, že každého potenciálneho investora, strategického partnera, alebo banku budú v prvom rade zaujímať ekonomické údaje o nákladoch, výnosoch, zisku a návratnosti investícií. Nie je tiež jasné, ako sa autori koncepcie dopracovali k sume 483 mil. eur na rozvoj prístavov. „Výstavba nového, moderného prístavu na zelenej lúke spĺňajúceho všetky požiadavky na opracovanie tovarov sa odhaduje na 200 mil. eur,“ tvrdí Poláček. Chýbajú mu aj analýzy priepustnosti cestnej a železničnej infraštruktúry po prípadnom vybudovaní terminálu kombinovanej dopravy.
„Prístavy sú v súkromných rukách. Infraštruktúra taktiež. Je morálne, fyzicky zastaraná, opotrebovaná, energeticky náročná. Desiatky rokov neboli do nej prakticky dané žiadne investície,“ poznamenal Poláček na okraj. Pripomenul, že bratislavský Starý prístav bol postavený v 20-tych rokoch a Nový prístav Pálenisko v 70-tych rokoch minulého storočia. „Štruktúra a množstvá tovarov a požiadavky na poskytované služby v tých časoch boli úplne iné ako v súčasnosti. V prístavoch napríklad okrem iného chýbajú silá a tanky na preskladnenie opracovávaného tovaru. Medzitým vyrástlo v okolí množstvo moderných logistických centier, ktoré spĺňajú tieto požiadavky v plnej miere,“ dodal Poláček. Podľa neho je oprávnená obava, že verejné prístavy a vodnú dopravu čaká osud slovenskej námornej plavby. V tejto súvislosti spomenul, že nekompetentní v roku 2003 dva mesiace pred privatizáciou SPaP rozpredali námorné lode zhruba za 50 % trhovej ceny.
Aktualizovaná koncepcia rozvoja verejných prístavov Bratislava, Komárno a Štúrovo počíta v dlhodobom období rokov 2011 až 2016 s celkovými odhadovanými nákladmi okolo 483 mil. eur. Podľa ministerstva dopravy výška skutočných nákladov bude významnou mierou závisieť od úspechu rokovania s nájomcami pozemkov, vlastníkmi infraštruktúry, ako aj s mestskými zastupiteľstvami. Vplyv na to budú mať tiež rozhodnutia o prevádzkovaných službách a využívaných prístavných a logistických technológiách. Minister dopravy Ján Figeľ má predložiť na rokovanie kabinetu priebežnú hodnotiacu správu o plnení zámerov koncepcie do 30. apríla 2014. Termín na predloženie celkového hodnotenia realizácie plánov dokumentu je 30. apríl 2017.
Minister Figeľ vyslovil presvedčenie, že domáce prístavy na Dunaji potrebujú posilnenie a modernizáciu, ako aj prepojenie s ekonomikou a ostatnými druhmi dopravy, najmä železničnou a cestnou. „Cieľom koncepcie je pomenovať problémy a perspektívy alebo opatrenia, ktoré by pomohli rozvoju verejných prístavov. Koncepcia je rozpracovaná na obdobie šiestich rokov,“ uviedol. V otázke rozvoja vodných koridorov uviedol ako príklad existujúcu vodnú cestu Rýn – Mohan – Dunaj, ale aj prípravu Dunajskej stratégie, ktorú by mala Európska únia schváliť na jar budúceho roka počas predsedníctva Maďarska. Za dôležité označil zvýšenie objemu najmä nákladnej dopravy na našom úseku Dunaja.
