Určitými špecialistami medzi poľovníckymi plemenami s veľmi vyhranenými spôsobmi použitia sú brloháre. Rátame k nim jazvečíky a teriéry. Kým jazvečíky už patria aj k takým spoločenským plemenám, menej využívané sú u nás teriéry, osobitne nemecký poľovný teriér (Deutcher Jagdterier). Je síce v teréne neúnavný, pracovitý, ale vyznačuje sa aj vysokou dávkou nedôverčivosti a najmä agresivity. Vynikajúci je najmä na prácu pod zemou, ale dobrý je aj na povrchu a na vode. Dá sa využiť aj ako strážny pes.
Ťažko sa dá použiť na spoločných poľovačkách, na ktoré prídu aj neznáme psy hosťujúcich poľovníkov. Je takmer isté, že si nájde príležitosť, aby ich napadol. Na veľkosti mu nezáleží a vždy bojuje na život a na smrť. Z očakávaného poľovného zážitku sa tak ľahko môže stať trauma.
Foto: Gabriel Pentel
Foto: Gabriel Pentel
Foto: Gabriel Pentel
Foto: Gabriel Pentel
Je však fantastický pri durení, alebo dohľadávaní diviačej zveri. Napokon, najvyšší titul, aký môže nemecký poľovný teriér dosiahnuť je „Diviačar“. Rovnako pri použití na poľovačke líšok v nore vždy poskytne nezabudnuteľný zážitok. Do nory vletí ako blesk a len zúrivý brechot naznačuje, aký boj sa vnútri odohráva. Niet pochýb, že líšku vydurí a to ostatné je už v rukách strelca.
Že nepozná žiadne prekážky dokazuje aj náš netradičný fotofejtón. Fotoobjektív ho zachytil, ako sa snaží vyšplhať po kmeni starej slivky. Zaujala ho na halúzke zavesená kožka zo slaniny určená pre sýkorky. Hoci nespočetnekrát spadol, odrel si hlavu, svoj márny boj s nedosiahnuteľnou „korisťou“ vzdal až po takmer dvoch hodinách.
