Pred dvomi rokmi na otázku moderátora Michala Kovačiča, čo je väčšou hrozbou pre Slovensko – LGBTI alebo korupcia, dal predseda KDH obe na rovnakú úroveň. „Aj korupcia, aj LGBTI. Sú to pliagy, ktoré ničia krajinu,“ povedal. Označenie tejto menšinovej komunity výrazom „pliaga“ podporil tvrdením, že „môže zlikvidovať národ ako taký“, pričom opäť dal LGBTI na rovnakú úroveň ako korupčnú trestnú činnosť.
Jednu pliagu dala novela ústavy na podnet kresťansky hodnotovo ukotvených konzervatívcov z KDH takpovediac na poriadok. Spolu so Smerom, Hlasom, SNS a HS konečne postavili hrádzu progresivizmu, čiže proti uznávaniu rovnosti všetkých občanov a rovnakých práv pre každého bez rozdielu.
A čo povieme intersexuálom, že sú odpad?
Pod zástavou ústavného článku, že sú len dve pohlavia – muž a žena, sa fakticky zneuznala existencia intersex ľudí a ľudí, ktorí nie vlastnou vinou trpia rodovým nesúladom.
Teda ľudí, ktorí majú vedecky a medicínsky preukázanú potrebu prejsť si procesom tranzície, dať do súladu vnútorné prežívanie svojej rodovej identity s vonkajšími pohlavnými znakmi a následne dostať oficiálne uznania tejto zmeny aj od príslušných štátnych úradov. Ako je to v mnohých štátoch EÚ.
Miesto toho budú vnímaní ako neželané produkty zhubnej genderovej ideológie. Ako prejav nenormálnosti, ktorý má zaliezť niekam do kúta a potichu znášať svoj utrpenie. Lebo veď žiadne vrtule ani tretie, štvrté či piate pohlavie, ako vraví hodnotový líder Slovenska.
Týchto „neľudí“, hodných opovrhnutia zástancami hodnôt „tradičnej rodiny“, je podľa dostupných vedeckých výskumov okolo 0,4 percenta v populácii. Zhruba 30 tisíc živých ľudských bytostí na Slovensku. Čiže také väčšie okresné mesto. Z klubu KDH jedine František Mikloško ako kresťanský humanista voči tejto ich dehumanizácii jasne protestoval: „A čo povieme intersexuálom, že sú odpad?“
Nenormálne a zavrhnutiahodné rodiny
Fundamentalistickí kresťanistickí politici spolu so svojimi ateistickými konzervatívnymi spojencami zo Smeru a Hlasu odkázali aj ostatným príslušníkom LGBTIQ+ komunity, že nie sú normálni občania a ľudia. Že rodiny, kde sú dve matky, alebo dvaja otcovia, ktorí spolu vychovávajú deti, sú niečo nenormálne a zavrhnutiahodné. Že takéto rodiny nepotrebujú právne istoty a toleranciu, aby mohli žiť bez šikanovania okolia za ich inakosť.
Naši konzervatívci, ktorí si namýšľajú, že majú morálnu prevahu nad všetkými, ktorí s nimi nesúhlasia, teda aj nad kresťanskými humanistami odmetajúcimi novelu ústavy, nám hlasovaním za ňu dali najavo, že je v súlade so slovenskou národnou identitou, aby sme aj naďalej mali občanov druhej kategórie, ktorými možno otvorene opovrhovať, urážať ich dôstojnosť a dehumanizovať ich. Tak, ako to verejne robia aj niektorí vysokí ústavní činitelia.
Potvrdili, že súčasťou našich národných tradícií je vyvyšovať sa nad lesby a gayov a upierať im práva. Preto bolo treba zabrániť osvojovaniu si detí v rámci homosexuálnych rodín. A nedovoliť párom rovnakého pohlavia to, čo už je uzákonené v 22 členských štátoch EÚ, teda registrované partnerstvá.
Lobing biskupov
Predseda KDH Milan Majerský svoje ťaženie v mene kresťankách hodnôt proti „pliage LGBTI, ktorá ničí krajinu“, zavŕšené novelou ústavy ruka v ruke s Robertom Ficom a jeho Smerom, pokladá za „jeden z najväčších úspechov KDH“ v histórii.
Konferencia biskupov Slovenska, ktorá silno a otvorene lobovala za to, aby sa doteraz sekulárna Slovenská republika v oblasti ľudskej sexuality a reprodukčného správania, čiže „hodnôt od pása dolu“, začala riadiť podľa katolíckeho katechizmu, označila túto zmenu ústavy za „signál posilňovania spoločnosti, ktorá je založená na hodnotách pravdy, slobody, spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti.“
S bojom KDH proti druhej pliage, pliage korupcie, je to už horšie. Hlavným spojencom pána predsedu Milana Majerského pri zvrchovanom riešení kultúrno-etických otázok v súlade s „konzervatívnymi kresťanskými hodnotami“ bola totiž strana, ktorá má na vrube najväčšie množstvo korupčných a klientelistických škandálov. Strana s najväčším počtom svojich nominantov, ktorí boli obvinení, obžalovaní a odsúdení za tento alebo podobný druh trestnej činnosti, alebo im bol premlčaný vďaka inej novele – Trestného zákona. Takže so Smerom sa na zápase s tou druhou pliagou dosť dobre nedalo spolupracovať.
Ani ctihodní biskupi sa neozývali za eliminovanie korupcie s takou vehemenciou, s akou sa zasadzovali za definovanie slovenskej národnej identity v kultúrno-etických otázkach podľa ich katolíckej vierouky. Hlas Konferencie biskupov Slovenska proti zneužívaniu moci na obohacovanie sa jej nositeľov akosi nezaznieval. A ak, tak len potichu, opatrne a veľmi sporadicky.
Aj pánom predsedom Majerským vedené KDH aj pánom biskupom Boberom vedená Konferencia biskupov Slovenska by preto teraz mali povstať do veľkej ofenzívy aj proti pliage korupcie. Tá predsa, ako pred dvomi rokmi povedal predseda KDH, tiež ničí krajinu. Preto, hor sa do boja! Čakáme jeho skoré výsledky.
