Aký bol rok 2010?
Bol to pre mňa veľmi náročný a komplikovaný rok. Etapovite ho môžem rozdeliť na tri časti. Prvá etapa bola o veľmi silnej slovensko-maďarskej konfrontácii. Počas tejto konfrontácie sme sa ocitli v prvej línii. Aj vďaka tomu sa nám nepodarilo získať 5%. Túto konfrontáciu sme nevymysleli my, ale bola vymyslená vládou Roberta Fica, Vladimíra Mečiara a najmä Jána Slotu. Druhá etapa bola od parlamentných volieb až k miestnym voľbám. Počas tohto obdobia som bol zvolený za predsedu. Zvolili sme nové predsedníctvo a podarilo sa nám konsolidovať stranu a pripraviť sa na miestne voľby tak, že sme cítili určitú šancu. Tretia etapa je síce najkratšia, ale pre nás možno najľahšia. Po miestnych voľbách vidíme, že SMK má silné zázemie v regiónoch a v mestách a obciach na južnom Slovensku. Získali sme pevnú pozíciu na to, aby sme sa vrátili do parlamentnej politiky po budúcich voľbách.
Tvrdíte, že ste neboli hlavným hráčom napätia. No ale vystupovali ste tam, ako hlavní hráči.
Hlavnými hráčmi sme nakoniec boli, ale neboli sme iniciátormi konfliktov. Stále tvrdím, že iniciátormi boli najmä ľudia z vládnej koalície.
A Viktor Orbán na druhej strane, ktorý nahrával tejto koalícii?
Na záver volebného obdobia zákon o dvojakom občianstve nám nepochybne nepomohol, to sme tlmočili aj našim maďarským partnerom. Pre ostatné štáty, ako je Rumunsko, Srbsko, Ukrajina, dvojaké občianstvo taký problém nebol.
To ste pomenovali vonkajších vinníkov neúspechu SMK a keď sa pozriete do vnútra strany?
Robili sme veľké komunikačné chyby. To, že sme komunikovali, že máme 8 až 9% istých a vraveli sme: voľte SMK kvôli tomu, že hlasy pre iné strany sú stratené. To sa nám strašne vypomstilo. Ľudia si mysleli, že treba, aby okrem SMK bol v parlamente aj Most-Híd. Najmä preto, aby tam bolo čo najviac Maďarov. Mysleli, že my máme istých 8-9 percent, tak prečo by sa nedalo hlasovať za Most-Híd. Ďalej to bola naša neúčasť v niektorých kľúčových televíznych besedách pred parlamentnými voľbami , čo sa nám veľmi vypomstilo. Musím povedať, že aj finančné prostriedky zohrali veľkú úlohu. Nemali sme toľko finančných prostriedkov, ako náš hlavný vyzývateľ. To sa dalo vidieť v počte billboardov.
Zlé jazyky vždy tvrdili, že ste financovaní aj z Maďarska.
Z Maďarska nie sme financovaní. Keby sme boli financovaní z Maďarska, tak naše finančné prostriedky sú oveľa väčšie.
Nedostávate vôbec peniaze od maďarskej vlády? Z Budapešti? Od občianskych združení, nadácií?
Strana nezískava takto žiadne peniaze. Strana nedostáva peniaze od maďarskej vlády.
Hovorili ste, že máte nádej dostať sa do parlamentu pri najbližších voľbách. Z čoho vyplýva taká nádej? Čo chcete pre to spraviť, aby ste sa tam dostali?
Najväčším základom pre náš návrat sú práve miestne voľby. Tu sme sa ocitli na 4. mieste v poradí počtu starostov a primátorov. Na 5. mieste v poradí počtu miestnych poslancov. To je veľmi dobrým základom na to, aby sme sa vrátili do parlamentu. V regionálnych parlamentoch máme 40 poslancov. Máme dvoch európskych poslancov. Jedna jediná zložka nám chýba a to je práve parlamentná. Musím v súčasnosti uznať pozitívnejšie slovensko-maďarské vzťahy. Táto vládna koalícia nehľadá otvorené konflikty ani s maďarskou menšinou ani s Maďarskom. Na druhej strane však od tejto vládnej koalície práve preto, že sú tam aj politici maďarskej národnosti, Maďari na Slovensku očakávali viac. Keby to bola podobná koalícia ale bez maďarských poslancov, mohli by sme povedať, že to je asi najviac, čo môžu dosiahnuť. Nehľadajú konflikty, hľadajú zmierenie s Maďarskou republikou a komunikáciu. Ale tým, že sú tam aj maďarskí politici, sme očakávali, že nastane čas budovania alebo rozšírenia práv, čo sa týka budovania národnostnej identity, národnej identity. Ďalšie budovanie školstva a kultúry pre národnostné menšiny a to sa nestáva. Aspoň doteraz počas týchto šiestich mesiacov sme neboli svedkami toho, že by sa to bolo podarilo.
Ale pripravujú zákony o štátnom občianstve, o používaní menšinových jazykov i financovaní menšinových kultúr, čo bol dlhodobý cieľ aj SMK.
Áno. Očakávame tieto zákony. Máme však na stole už prijatý jeden zákon a to je zmena jazykového zákona a tie zmeny v ňom sú nedostačujúce. To je zlým signálom do budúcnosti, že Most-Híd nemá dostatočnú silu na to, aby presadil to, čo vlastne je v ich programe a to čo je požiadavka maďarskej menšiny na Slovensku. Jazykový zákon naďalej obsahuje finančné pokuty, naďalej obsahuje represívne ustanovenia v oblasti televízneho vysielania. Pre celú maďarskú komunitu musí byť jasné, že sám Most-Híd nedosiahne to, čo by sme mohli dosiahnuť aj spolu s SMK, keby sme boli vo vláde. Veď predsa to je holý fakt, že po parlamentných voľbách sa len siedmi Maďari dostali do parlamentu. Predtým sme tam boli 20. Cez rôzne zmeny, keď ministri odišli do vlády, je ich tam teraz zhruba 9 aj spolu s jedným poslancom z SaS. V parlamentnej politike počty určia všetko. S takýmto počtom sa nedá asi dosiahnuť veľa. Máme veľké obavy, že aj ostatné pripravované zákony, ktoré ste vymenovali, nebudú také, aké by sme chceli vidieť a chceli by sme prijať v parlamente. A to je ďalší základ na to, že ľudia musia vidieť, alebo musia vnímať podobne ako my, že SMK treba poslať opakovane do parlamentu.
Ako sa žije Maďarom na Slovensku?
Inak sa žije určite v Sládkovičove, Leviciach, Nových Zámkoch a inak v Komárne, Dunajskej Strede. Takže inak, keď žijete na zmiešanom území. Sú úplne iné pomery, keď je 10-20% maďarská menšina alebo keď je 90, alebo 80%. Myslím si, že žiaľ v tejto republike ešte stále je dosť ľudí aj politikov, ktorí vnímajú maďarskú menšinu ako určitý zdroj nebezpečenstva a ohrozenia SR. A to je veľká chyba. Keď my presadzujeme národnostné práva, väčšie možnosti v školstve a kultúre, to nie je protislovenský akt alebo protislovenský čin. Treba prekonať túto myšlienku, že maďarská menšina predstavuje ohrozenie pre Slovákov a pre Slovenský štát. Nie je to tak. SR, Maďarská republika sú spolu členmi EÚ, Severoatlantickej aliancie. Je úplný nezmysel, čo pripravuje jedna vládna strana kvôli dvojakému občianstvu, keď vymenováva niektoré okruhy, v ktorých nemôžu pracovať ľudia, ktorí majú aj občianstvo inej republiky, napríklad Maďarskej republiky a zároveň sme súčasťou jednej vojenskej aliancie. To je neúprimná politika, potom ako môžme byť súčasťou jednej vojenskej aliancie?
Toto môže mať logické dôvody, ako môžte prisahať vernosť ako vojak jednej republike aj druhej? Buď jednej alebo druhej.
Ste vojakom len jednej republiky. Nemôžete byť vo vojenskej službe aj na Slovensku aj v Maďarsku.
Ako občan Maďarskej republiky aj SR môžete slúžiť v ktorejkoľvek armáde. Aj v maďarskej aj slovenskej.
Toto je samostatné rozhodnutie toho človeka. Keď sa rozhodne, že bude ako profesionál slúžiť slovenskej armáde, tak máme dôverovať, že nejde tam kvôli tomu, aby robil špionážnu prácu. A keď chce robiť špionážnu prácu, tak určite si nezoberie maďarské občianstvo, aby sa takto preukázal, že on je potencionálny špión. Však to je nezmysel.
Nezdá sa vám, že Slováci protislovensky vnímali Miklósa Duraya a Pála Csákyho a ich snahy prenášali na všetkých Maďarov?
Ja neviem. To obdobie Ficovej, Mečiarovej a Slotovej vlády bolo veľmi ťažké. Pál Csáky sa ocitol v ťažkej pozícii. Keby možno bol viedol túto stranu v inom období, tak by aj jeho pozícia a jeho vnímanie bolo iné. A to isté sa týka možno aj pána Duraya. Takže si myslím, že príliš veľa viny je teraz nahromadenej proti Csákymu kvôli tomuto obdobiu, ale ešte raz treba vnímať, že vo vláde bola jedna veľmi silne národne až nacionalisticky orientovaná strana a to bola SNS. A tým som nechcel povedať, že nerobili sa komunikačné chyby.
Nebude SMK radikálnejšia, ak Most-Híd, ktorý sa deklaruje ako občianska slovensko-maďarská strana, je vo vláde? Je cesta návratu pre SMK určitá extremizácia jej politiky?
Nie, nie. Ale principiálna politika je pre nás dôležitá. My by sme určite nehlasovali za takýto jazykový zákon, ako naši bývalí kolegovia kvôli finančným sankciám. Ale principiálna politika je taká, že dopredu oznámime koaličným partnerom, že takýto zákon je pre nás nepriechodný a nebudeme za to hlasovať. Oni pravdepodobne, aj podľa ich vyhlásení vieme, že dopredu dali súhlas. Následne najmä vďaka Benátskej komisii a trošku aj našim postupom, zmenili svoj prístup a povedali, že takýto návrh im nestačí. Ale už bolo neskoro.
Tento rok nás čaká sčítanie ľudu. Prečo je pre maďarskú komunitu sčítanie ľudu dôležité?
Z viacerých dôvodov. Jednak dotácie zo štátneho rozpočtu na menšinovú kultúru sú vypočítané na základe počtu menšinového obyvateľstva. To sa netýka len maďarskej menšiny, ale týka sa to aj rómskej, rusínskej, ukrajinskej a každej menšiny. Ďalej jazykové práva sú taktiež určené na základe počtu občanov menšinovej komunity. Teraz platí zákon, že nad 20%, keď menšina je zastúpená v určitej lokalite, tak môžu používať v úradnom styku materinský jazyk. Keď to bude menší počet, tak v niektorých mestách to budú veľké problémy najmä z toho dôvodu, že v týchto mestách sú aj obvodné úrady, takže sa dostávajú do styku so štátnou správou aj ľudia mimo tohto mesta. Ľudia z obci, kde žije povedzme 89% maďarská menšina. Lenže ten zákon je zlý, lebo sa vzťahuje len na dané mesto a keď v danom meste poklesne pod 20% maďarská menšina v sčítaní obyvateľstva, tak takýto zákonný nárok hovoriť v maďarskej reči nedostanú ani občania, ktorí žijú v takých lokalitách, kde je 80-90% menšina. Takže pre nás toto sčítanie je kľúčové, dokonca som už vyslovil verejne názor, že je dôležitejšie ako parlamentné voľby, lebo určia na 10 rokov finančné možnosti zo slovenského rozpočtu a jazykové práva na základe slovenskej legislatívy.
Budete robiť nejakú kampaň, aby sa ľudia prihlásili k maďarskej národnosti?
Áno, aj keď isteže to je otázka finančných možností. Skôr si myslím, že teraz občianske združenia majú väčšiu šancu získať na to finančné prostriedky. Dúfam, že aj od slovenskej vlády a dúfam, že Most-Híd presadí aspoň to, že budú na to vyčlenené prostriedky. A aj z maďarskej vlády si myslím, že legitímne sa na to dá vyčleniť peniaze, dokonca dve vlády by sa mohli dohodnúť ako v prípade Mlynkov, že podporujú spoločný projekt, tak aj v tejto veci by mohli podporiť spoločne najmä občianske združenia, aby robili kampaň. S čím my môžeme prispieť ako strana, to sú vybudované štruktúry na Slovensku. My môžeme v prípade potreby sprostredkovať distribúciu informácií.
Myslíte si, že Maďarov bude menej pri sčítaní ľudu?
Áno, prieskumy hovoria o tom, a aj naše skúsenosti, že ich bude menej ako pred 10 rokmi.
Viete odhadnúť o koľko, keď máte prieskumy?
Mám veľké obavy, že sa ocitneme pod úrovňou 500 tisíc. 500 tisíc, to je taká psychologická hranica.
A čomu pripisujete, že menej ľudí sa prihlási k maďarskej národnosti?
Trom dôvodom. Ten prvý dôvod je veľmi objektívny, týka sa to viacerých stredoeurópskych národov, a to je demografický pokles. Druhý dôvod je odchod za prácou. Tretí dôvod odchod z toho dôvodu, že sa v iných štátoch cítia lepšie, napríklad v Maďarskej republike. A teraz nakoľko sme členmi EÚ, Schengenského priestoru, tak veľmi ľahko sa dá odísť. Štvrtý dôvod je asimilácia. Máme také skúsenosti a to taktiež prieskumy potvrdili, že zo zmiešaných manželstiev väčšinou deti už majú slovenskú identitu a oficiálne uznanú slovenskú národnosť.
Môže sa na vývoji čísiel preukázať aj to, že Rómovia sa často hlásia nie k rómskej, ale k maďarskej národnosti. Myslíte si, že môže spôsobiť odliv, ak by sa prihlásili k rómskej národnosti?
To je jeden z možných dôvodov, prečo bude asi menej Maďarov na Slovensku. Ale to nie je základný dôvod a ten hlavný.
Ako zabránite asimilácii?
Vo všeobecnosti naša práca je, aby skôr ľudia neodišli do Maďarska, aby tu ostali. Tam si myslíme, že sa dá viac robiť a to je dôvodom, prečo presadzujeme rozšírenie práv národnostných menšín, najmä v oblasti školstva a kultúry. Isteže treba vytvárať pracovné podmienky, aby za prácou nemuseli odísť tí, ktorí tu žijú. A vôbec to, čo je zlé na Slovensku, to je atmosféra spoločného spolunažívania, ale nie v mestách a obciach, ale skôr to, čo ide z národnej politiky. Najmä ako sme už spomínali, tá štvorročná konfrontačná politika počas minulej vlády. Veľmi zlým spôsobom vplývala na Maďarov žijúcich na Slovensku. Práveže ten pocit, že nie je dobré byť Maďarom na Slovensku, lebo máš množstvo nevýhod z tvojej identity u ľudí vyvoláva pocit potreby zmeny identity, zmeny jazyka.
Dobre, ale aj mnoho Slovákov odchádza zo Slovenska za lepšími podmienkami pracovať na západ.
Iste, ale tí sa skôr vrátia, ale tí Maďari, ktorí odídu pracovať do Maďarska, už sa nevrátia. Ale naša kampaň by skôr mala byť vybudovaná na tom, že je dobré byť Maďarom aj na Slovensku. Že vlastne má to aj výhody. Okrem množstvo nevýhod, má to aj výhody.
Ktoré?
Výhody spočívajú v tom, že naraz môžete vnímať kultúrny, politický, hospodársky život najmenej v troch krajinách priamo. A to je okrem Slovenska aj Maďarsko a Česko prostredníctvom slovenského jazyka. A ten, kto chce mať hospodárske, podnikateľské aktivity, tak sa môže napojiť naraz na tri štáty. Kultúrne aktivity taktiež na tri štáty a mohol by som pokračovať. Kto má koncepciu, kto má perspektívu, kto má kreativitu a predstavy, sa môže napojiť na možnosti troch štátov. A to je veľká výhoda.
Čiže je dobré byť Maďarom na Slovensku?
Sú časy keď áno a sú momenty, keď nie. Keď slovenský parlament prijíma jazykový zákon, v ktorom sú sankcie, tak v tom momente nie je dobré byť Maďarom. Keď tie sankcie platia a pokutujú, keď prípad Hedvigy Malinovovej sa nedá vyriešiť dlhé roky, tak nie. Ale keď ste pracovníkom maďarského podnikateľa na Slovensku, ktorý hľadá človeka, ktorý rozpráva dvoma jazykmi plynule a dáva vám dobrý plat a viete, že ste najkompetentnejší takúto prácu spraviť, tak je dobre.
Teda dnes sa žije Maďarovi na Slovensku dobre?
Určite lepšie, ako za minulej vlády, ale sme ďaleko od optimálnej situácie.
Budete teda robiť takú kampaň v zmysle prezentovaného sloganu?
Doteraz je to len moja myšlienka. Chcem presvedčiť aj mojich kolegov, aby sme robili kampaň pozitívne. Nespoľahnúť sa na kultúru a tradície, tisícročnú tradíciu a kultúru, na ktorú môžeme síce byť pyšní a hrdí. Ale to nestačí. Teraz už nestačí. Ľudia v tomto období chcú byť úspešní, v tomto období ľudia chcú sa presadzovať. Cez menšinovú identitu a zároveň s napojením na väčšinovú kultúru môžete byť úspešní, máte aspoň jazykové možnosti, ale aj poznatkové veci, výhodu pred tými, ktorí sa nenaučia stredoeurópske jazyky.
Ako to je s vašim štátnym občianstvom? Zvažujete si požiadať o maďarské štátne občianstvo po 1. januári?
Áno, neskrývam, že zvažujem. Myslím si, že ako predseda jedinej maďarskej strany na Slovensku, to je moja psia povinnosť, aby som to urobil.
Čiže aj to tak spravíte v prvý januárový týždeň?
Uvidím ešte presne kedy, niekedy začiatkom januára. Urobím to. V tejto veci mám však určité obavy. Programové vyhlásenie vlády obsahuje zmeny slovenského protizákona, ale tie zmeny sme očakávali do konca decembra. Bohužiaľ sa to tak nestalo. Viem, že niektorí Maďari chcú popri slovenskom občianstve získať aj maďarské občianstvo. Keď sa prihlásia začiatkom januára a slovenský parlament neprijme zmeny v existujúcom zákone, tak môžu stratiť slovenské občianstvo a to nie je našim cieľom.
Vy pôjdete v januári do toho rizika?
Musím ísť do tohto rizika, ako predseda maďarskej strany nemám inú možnosť a som presvedčený, že tak to musím spraviť.
Prečo chcete maďarské občianstvo? Čo to pre vás znamená?
Má len symbolický význam. Mám dvojakú identitu, tak mohol by som to mať aj potvrdené papierovo. Slovenskom a slovenským občianstvom ma spája politika, kultúra, územie, legislatíva a mohol by som pokračovať. S Maďarskou republikou ma spája spoločná kultúra, spoločná história a materinský jazyk.
Vy ste boli v lete zvolený za predsedu strany na dočasné obdobie. Kedy budete mať snem, ktorý zase bude rozhodovať o ďalšom smerovaní a budúcnosti SMK, ktorý vás buď potvrdí alebo vymení?
15. januára máme zasadnutie Republikovej rady a na tomto zasadnutí by sme mali určiť harmonogram personálnych zmien v tejto strane. To znamená od miestnych štruktúr cez okresné, krajské a národné štruktúry. Môj návrh bude, aby sme snem mali koncom apríla alebo začiatkom mája. Ale Republiková rada rozhodne.
Budete sa znova uchádzať o funkciu predsedu?
Mám najprv za úlohu zistiť, či mám podporu v regiónoch, a keď tú podporu budem mať a budem cítiť takúto podporu, tak áno.
Zatiaľ ju cítite?
Po miestnych voľbách, aby som bol úprimný, cítim skôr ukľudnenie v rámci strany. A to ukľudnenie je spojené čiastočne aj s mojím menom. Takže áno.
Pál Csáky v lete po sneme nevylúčil, že sa do vedenia vráti práve na ďalšom sneme, ktorý vás čaká. Rátate s tým, že Csáky sa vráti do vedenia strany? Nemyslím ako predseda, ale dajme tomu do predsedníctva.
Nevylučujem to, ale to je otázka na pána Csákyho, či sa bude uchádzať o post v predsedníctve alebo nie.
Sú také signály?
Nepýtal som sa ho na to.
Nekomunikovali ste o tom?
O tomto nie.
Dávate si novoročné predsavzatia?
Už veľmi nie. Priznám sa, už veľmi nie, lebo v minulom roku som si dal predsavzatie, aby sme sa dostali do parlamentu a nepodarilo sa to. Takže sa to neoplatí. Skôr teraz to predsavzatie bude, aby moja rodina a všetci dobrí ľudia mali pokoj a zdravie a šťastie v budúcnosti, teda v tomto budúcom roku.
Zhováral sa Radovan Pavlík