BRATISLAVA 8. júna (WEBNOVINY) – Bankrot Grécka by stál slovenských daňových poplatníkov stovky miliónov eur.
Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií by totiž krach Atén v okamihu jeho vyhlásenia, pri súčasnej angažovanosti Slovenska na jeho záchrane, spôsobil jednorazové zvýšenie deficitu verejnej správy o 701 mil. eur, čo zodpovedá zhruba 1 % hrubého domáceho produktu.
Navyše by bol slovenský rozpočet ukrátený aj o úrokové príjmy vo výške 11 mil. eur ročne. Za roky 2012 a 2013 by tak podľa inštitútu mohli náklady krachu Grécka pre Slovensko predstavovať spolu 723 mil. eur, čo v prepočte na jedného obyvateľa predstavuje 134 eur.
Grécky bankrot by dlh nezvýšil
Podľa rezortu financií by však vyhlásenie krachu Grécka neznamenalo ďalší nárast maastrichtského dlhu krajiny. „V okamihu vyhlásenia platobnej neschopnosti by nedošlo k žiadnej zmene hrubého dlhu verejnej správy, keďže ten sa zaznamenáva v čase poskytnutia pôžičky a emisií dlhových nástrojov EFSF,“ konštatuje sa v analýze.
Na základe súčasných informácií by tak finančná pomoc Grécku aj bez jeho krachu prispela v tomto roku k nárastu dlhu o zhruba 700 mil. eur, čo je spomínané 1 % výkonu ekonomiky.
Inštitút však upozorňuje, že táto analýza je vypracovaná v čase veľkej neistoty okolo riešenia dlhovej krízy v eurozóne. Skutočný vývoj by tak mohol byť ovplyvnený reakciami dotknutých inštitúcií, ako napríklad euroval či Medzinárodný menový fond. Uvedený scenár počíta s tým, že po krachu Grécka by krajina nesplatila žiadne svoje záväzky voči relevantným inštitúciám.
Rozhodujúce dni pre eurozónu
Podľa ministra financií Petra Kažimíra je táto analýza odpoveďou jeho rezortu na špekulácie a „katastrofálne“ prepočty, ktoré sa v poslednom čase objavovali aj z dielne niektorých opozičných poslancov.
Spolu s premiérom Robertom Ficom na piatkovej tlačovej konferencii potvrdil, že situácia v eurozóne je kritická, a tak premiéri, ako aj ministri financií intenzívne komunikujú o situácii v problémových krajinách.
Objavili sa aj špekulácie, že už tento víkend by mali ministri financií eurozóny rozprávať o možnej pomoci pre Španielsko, čo však Kažimír poprel.
Pre budúcnosť eurozóny však budú nasledujúce dni rozhodujúce. Odpoveď dajú už budúcotýždňové voľby v Grécku, ktoré zrejme rozhodnú o budúcnosti Atén a účasti krajiny v menovej únii. Premiér Robert Fico pripustil, že vláda sa pripravuje na všetko, ako, však prezrádzať nechce. „Pripravujeme sa aj na najkrajnejšie varianty, ktoré prichádzajú do úvahy, ale nie sme tu od toho, aby sme šírili správy, ktoré majú znervózňovať slovenskú verejnosť,“ povedal v piatok Fico.