BRATISLAVA 20. októbra (WebNoviny.sk) – Sudcovia Juraj Babjak a sudkyňa Zuzana Ďurišová nemôžu byť členmi poradného výboru prezidenta, ktorý Andrej Kiska zriadil v súvislosti s výberom kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR. Na rokovaní Súdnej rady SR väčšina členov hlasovala za uznesenie, v ktorom konštatovali, že v súlade s nálezom ústavného súdu je členstvo sudcu v poradnom výbore prezidenta nezlučiteľné s funkciou sudcu. Zároveň zdôraznili, že sudcovia Babjak a Ďurišová sú povinní skončiť svoje členstvo v poradnom orgáne prezidenta. Agentúra SITA požiadala o reakciu dotknutých sudcov aj kanceláriu prezidenta. Sudca Babjak uviedol, že sa vyjadrí, keď bude uznesenie oficiálne uverejnené.
Uznesenie prešlo aj vďaka hlasom dvoch členov rady, ktorí kandidovali na ústavných sudcov Evy Fulcovej a Imricha Volkaia, a teda sa ich priamo celá vec týkala. Je to hanba Súdnej rady SR, konštatoval jej člen Dušan Čimo po hlasovaní. Ako pre média po rokovaní uviedol, poukazujeme na možný konflikt záujmov sudcov, ktorí radili prezidentovi a za uznesenie Súdnej rady SR hlasovali dvaja členovia rady,
ktorí kandidovali za ústavných sudcov. „Keď nie iný, tak je tu etický problém a nemali sa podieľať na hlasovaní,“ myslí si Čimo. Zároveň uviedol, že podľa jeho názoru členstvo v poradnom orgáne nie je nezlučiteľné s funkciou sudcu, neodporuje to príslušnej zákonnej úprave. Odporúčaniami poradného výboru prezident nebol viazaný, dodal.
Ďalší člen rady Rudolf Čirč si myslí, že poradný orgán prezidenta nie je orgán verejnej moci, nešlo o platenú činnosť a on nevidí v tomto prípade žiadnu skutočnosť, ktorá by ohrozovala nezávislosť sudcov. Naopak zdôraznil, že podľa neho išlo „o vrcholný prejav zodpovednosti prezidenta, ak sa radil o obsadení funkcie sudcu ústavného sudu s inými sudcami“. Odporovalo by to verejnému záujmu, ak by sa nemohol poradiť s tými, ktorí tomu rozumejú.
Na druhej strane Igor Burger vyhlásil, že nie je v tomto prípade o čom diskutovať. Sudca vo výkone nemá čo robiť v poradnom orgáne výkonnej moci. Súdna moc musí pôsobiť nezaujato. Podľa Fulcovej zriadením výboru sa preniesli kompetencie výkonnej moci na jednotlivých členov výboru. Prezident si môže nechať radiť, ale zriadenie tohto konkrétneho výboru nebolo legitímne, dodala. Predsedníčka Súdnej rady SR Jana Bajánková v tejto súvislosti sudcom odporúča, že ak chcú niekomu radiť, aby to bolo neformálne.
Ak členovia Súdnej rady SR vnímajú, že sudca môže neformálne konzultovať alebo radiť prezidentovi, ale formálne už nie, tak to znamená, že súdna rada preferuje neformálnosť na báze dobrých vzťahov a nie transparentné konanie na základe pravidiel, konštatovala na margo rozhodnutia poslankyňa NR SR za Most-Híd Lucia Žitňanská. Komisia je možno netypická, ale prezident sa snažil dať do rozhodovania poriadok, aby ľudia vedeli, kto mu radí. „Ak nevieme, kto to robí, to je lepšie?“ spýtala sa.
Súdna rada sa problémom zaoberala na základe žiadosti ministra spravodlivosti Tomáša Boreca. Minister totiž dostal v septembri podnet od jedného z neúspešných kandidátov na ústavného sudcu Jána Bernáta. Podľa neho sa sudcovia členstvom v poradnom výbore mohli dopustiť závažného disciplinárneho previnenia. Hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová po rozhodnutí Súdnej rady SR uviedla, že im nešlo v tomto prípade o to, aby sudcov trestali, ale predovšetkým, aby sa do budúcna vyjasnila sporná otázka.
