Azerbajdžanský vojenský súd v utorok odsúdil bývalého lídra karabašských separatistov Rubena Vardanjana na 20 rokov väzenia. Ide o ďalší rozsudok voči arménskym predstaviteľom zadržaným po tom, ako Baku v roku 2023 prevzalo kontrolu nad Náhorným Karabachom.
Azerbajdžan získal späť kontrolu nad odštiepeneckou enklávou po takmer troch desaťročiach vlády arménskych separatistov. Z hornatého územia následne utieklo viac než 100-tisíc etnických Arménov.
Arménsko a Azerbajdžan sa zaviazali k ukončeniu konfliktu, lídri chcú nominovať Trumpa na Nobelovu cenu za mier
Súd v Baku uznal Vardanjana vinným podľa článkov trestného zákonníka týkajúcich sa „zločinov proti mieru a ľudskosti, vojnových zločinov, ako aj činov spojených s terorizmom a financovaním terorizmu“. Vardanjan obvinenia odmieta a označil sa za politického väzňa.
Bývalý ruský bankár a spoluzakladateľ investičnej banky Troika Dialog stál na čele samozvanej arménskej administratívy v Náhornom Karabachu od novembra 2022 do februára 2023, keď sa vzdal ruského občianstva. Podľa magazínu Forbes majetok jeho rodiny dosahuje približne 1,1 miliardy dolárov.
Proces s Vardanjanom sa začal v januári minulého roka oddelene od konania proti ďalším 15 bývalým separatistickým predstaviteľom, ktorým tento mesiac udelili tresty až do výšky doživotia za vojnové zločiny.
Arménsky parlament schválil návrh zákona o vstupe do EÚ
Arménsko žiada prepustenie zadržaných a avizovalo, že podnikne „všetky možné kroky“ vrátane medzinárodných právnych opatrení na ochranu ich práv. Organizácia Amnesty International vlani vyjadrila obavy z podmienok Vardanjanovej väzby a záruk spravodlivého procesu.
Mierovú dohodu medzi Azerbajdžanom a Arménskom vlani podpísali prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan, pričom sprostredkovateľom bol prezident USA Donald Trump.
