Moderné autá sú vybavené čoraz väčším množstvom asistenčných systémov, no podľa odborníkov na bezpečnú jazdu to neznamená, že vodiči sú na cestách bezpečnejší. Naopak, prílišné spoliehanie sa na technológie môže viesť k strate pozornosti a zhoršeniu jazdných návykov.
Moderné autá sú vybavené asistenciou jazdných pruhov, adaptívnym tempomatom či autonómnym brzdením, avšak vodiči nesmú preceňovať technológiu. Ako upozornila inštruktorka bezpečnej jazdy Lucia Solomon zo SuperDrive tieto systémy sú pomocníci, nie náhrada vodiča.
Vypnutý mozog
„Problém nastáva vtedy, keď vodič vypne mozog a spolieha sa, že auto všetko vyrieši zaňho. Prílišné spoliehanie na systémy môže viesť k zlyhaniu reakcií a nehodám,“ uviedla Solomon s tým, že vodiči si postupne prestávajú strážiť odstup, menej sledujú premávku a znižujú svoju pripravenosť reagovať.
Genesis G90 Wingback dokazuje, že luxusné kombi majú budúcnosť - FOTO
Rovnako nebezpečný je podľa odborníkov mýtus, že rýchlosť nie je problém, pokiaľ má vodič vozidlo „pod kontrolou“. Štatistiky pritom ukazujú, že práve rýchlosť je druhou najčastejšou príčinou fatálnych nehôd. „Stačí zvýšiť rýchlosť v zákrute o tri či štyri kilometre za hodinu a auto už nemusí udržať stopu,“ upozorňuje Solomon.
Krízové brzdenie
Za rizikové označujú inštruktori aj podceňovanie krízového brzdenia. Podľa ich skúseností až 80 percent vodičov v stresovej situácii brzdí nedostatočne. „Krízové brzdenie znamená okamžite a plnou silou stlačiť brzdový pedál. Auto s ABS sa postará o zvyšok. Moja úloha je dupnúť čo najrýchlejšie,“ zdôraznil inštruktor Martin Vyskoč.
Test Peugeot e-Boxer: Dokáže tichý obor s mestským dojazdom 420 km nahradiť diesel? - VIDEO
Podľa odborníkov zohráva zásadnú úlohu aj reakčný čas. „Pol sekundy váhania pri rýchlosti 100 km/h môže znamenať rozdiel medzi vyhnutím sa prekážke a nárazom,“ dodal Vyskoč. Tréningy bezpečnej jazdy preto považujú za kľúčové najmä v období, keď sa technológie v autách vyvíjajú rýchlejšie než vodičské návyky.
