Retro: Renault 16 (1965-1980)

BRATISLAVA 17. júla (WEBNOVINY) – V roku 1961 zadal vtedajší šéf francúzskej automobilky Renault, Pierre Dreyfus, konštruktérom úlohu, ktorej predmetom bolo nové rodinné vozidlo strednej triedy. O tri roky neskôr tak v novej továrni v Sandouville pri Le Havre uzrel svetlo sveta prvý Renault 16. Jeho unikátny dizajn navrhol Gaston Juchet. Dnes, keď je Renault 16 veteránom, možno jeho dizajn nepripadá nikomu zvláštny, no „šestnástka“ bola jedným z prvých „hatchbackov“ na svete.

Vtedajšie rodinné autá mali karosériu väčšinou typu sedan, alebo kombi. Renault 16 bol niečo medzi tým. Ide o prvý automobil značky Renault, ktorý svojou splývajúcou zadnou časťou spojil elegantný vzhľad s praktickými „piatymi dverami“ dvojpriestorovej karosérie. Nie len za svoj dizajn si Renault 16 vyslúžil od európskych motoristických novinárov titul Auto roka 1966.

Interiér

Renault 16 bol luxusným autom. Niektoré verzie boli vybavené elektrickým sťahovaním okien, alebo aj centrálnym uzamykaním. Do USA sa dovážali niektoré modely dokonca aj s klimatizáciou. Luxus a pohodlie však vyžaruje z komfortného naladenia podvozku a pohodlných sedadiel. V mäkších sedadlách, ako sú tie zadné v Renaulte 16, som nikdy nesedel. Zrejme aj preto bol Renault 16 vyše roka používaný ako prezidentské vozidlo vtedajšej francúzskej vlády.

Nedá mi nespomenúť unikátnu vlastnosť podvozku Renaultu 16. Rázvor osí kolies prednej a zadnej nápravy nie je rovnaký na oboch stranách auta. Vľavo je rázvor 2710 mm, zatiaľ čo na pravej strane je to iba 2650 mm. Toto zvláštne konštrukčné riešenie majú na svedomí priečne uložené torzné tyče zadnej nápravy. Pruženie však bolo vďaka tomu mäkšie a umožňovalo prejazd nerovnosťami vyššou rýchlosťou.

Ďalšou zaujímavosťou je radenie pákou pri volante. Do Renaultu 16 sa montovali štvor a päťrýchlostné manuálne prevodovky. K dispozícii bol aj trojstupňový automat. Všetky sa ovládali spomínanou pákou pri volante. Manuálne prevodovky mali klasicky usporiadanú kulisu do „H“, avšak umiestnenú na pravo od volantu. Stačí si to teda iba v mysli premietnuť a nemali by ste mať s radením žiaden problém. Jednotka sa radí k sebe a hore, dvojka potom dole. Trojka dopredu (odseba) a hore, štvorka opäť dole. Parkovacia brzda je umiestnená vľavo, takže v strednej časti auta na podlahe nezavadzala ani prevodovka, ani ručná brzda. To umožňovalo dopredu umiestniť pohodlnú lakťovú opierku a odkladaciu skrinku. Vďaka tomu sa v núdzovom prípade na prednej lavici odviezli aj traja cestujúci.

Motor

Do Renaultu 16 sa montovalo niekoľko motorov. Išlo o pozdĺžne umiestnené štvorvalce, ktoré prostredníctvom prevodovky umiestnenej vpredu pred motorom poháňali predné kolesá. Zo začiatku výroby to bol 1,5 litrový agregát s výkonom 40 kW (55 k), ktorý „šestnástku“ dokázal rozbehnúť na 140 km/h. V roku 1968 sa pod kapotou Renaultu 16 TS objavila väčšia „jedna-šestka“, ktorá bola prvým motorom od Renaultu s hliníkovým blokom. Na parížskom autosalóne v roku 1973 mal výstavnú premiéru Renault 16 TX s objemom motora zväčšeným na 1647 cm3, ktorý neskôr dosahoval výkon až 69 kW (93 k). Vďaka tomuto motoru dokázal Renault 16 uháňať až rýchlosťou 170 km/h.

Jazda

Ako som už spomínal, sedenie je veľmi komfortné a platí to aj pre miesto vodiča. Sedadlo však pripomína skôr koženú pohovku a pojem bočné vedenie nikdy nepočulo. Volant je obrovský a jeho veniec je na dnešnú dobu nezvyčajne tenký. Riadenie je v stredovej polohe za jazdy veľmi ľahké a má aj istú vôľu. Auto sa teda dá šoférovať ako v amerických filmoch, kde sa tvária, že neustále korigujú smer jazdy pohybmi volantom, no auto pritom ide stále rovno. Ak príde zákruta, šestnástka sa síce nakloní viac, ako je to dnes zvykom, no neprotestuje. Prejazd nerovnosťami v aute takmer necítite.

Horšie to však je v pomalých rýchlostiach a pri parkovaní. Musí vám byť jasné, že auto z roku 1968 nebude mať posilňovač riadenia. Vtedy vám ale pomôže volant s veľkým priemerom, ktorý tak ľahšie umožní vyvinúť dostatočnú silu. Renault 16 nemá ani posilňovač bŕzd. Brzdiť teda treba oveľa skôr a je dobré rátať aj s istou rezervou. Brzdový pedál je síce citlivý a zaberá od prvých milimetrov, no účinok sa ani zďaleka nepribližuje dnešným autám. Naopak motor, to je iná kapitola.

Mariánova šestnástka má pod kapotou najslabší 1,5 litrový štvorvalec s výkonom 40 kW (55 k). Samozrejme, auto vás svojou dynamikou dnes už neočarí, no na vtedajšiu dobu to muselo byť celkom svižné auto a ani dnes s ním nebudete brzdou premávky. Marián rozobral motor svojho auta do poslednej skrutky a zrenovoval ho do takej kondície, že auto ani zďaleka nepôsobí tak, ako keby malo mať 42 rokov. Motor má zdravý zvuk, jeho chod je rovnomerný a kultivovaný. Ani na dnešnú dobu by ste nepovedali, že auto je hlučné. Pri vyšších rýchlostiach však chýba piaty prevodový stupeň. Prevodovka s radením pri volante je kapitolou sama o sebe. Kto s takouto prevodovkou predtým nejazdil, bude si na to dlho zvykať. Nie je to však o nič komplikovanejšie, ako klasické radenie na podlahe.

Foto: Ondrej Rabatin

Foto: Ondrej Rabatin

Foto: Ondrej Rabatin

Foto: Ondrej Rabatin

Rozhovor s majiteľom:

Prečo ste sa rozhodli práve pre toto auto?

Bola to skôr náhodná kúpa. Dalo by sa povedať, že toto auto si vybralo mňa. Keďže som podpredsedom slovenského Renault Classic Clubu, výber značky je hádam jasný. A prečo práve Renault 16? Dostal som tip od jedného z členov nášho klubu na zachovalú šestnástku. Boli sme ju spolu pozrieť a hneď som vedel, že to auto chcem. Nebolo práve v najlepšom stave, ale vedel som, že to auto má potenciál a že jedného dňa by z neho mohol byť pekný veterán.

Ako dlho už vlastníte toto auto?

Lolu som kúpil zhruba pred štyrmi rokmi v pôvodnom stave. Auto bolo na Slovensko individuálne dovezené z Belgicka v roku 1970. Som teda pravdepodobne jeho tretím majiteľom, druhým na Slovensku. Auto som renovoval aj s prestávkami asi dva roky. Teraz je to už druhá sezóna, v ktorej sa teším zo svojho auta v takej podobe, ako ho vidíte dnes.

Lolu?

Áno, aj toto auto, ako všetky moje autá, má svoju prezývku. Lola vznikla z Lolity, ako „tínedžerky“, čo evokuje zjednodušené pomenovanie Renaultu 16 – „šestnástka“.

Ako je to s náhradnými dielmi?

V tomto je veľmi nápomocný Renault Classic Club, ktorý sme založili. Združuje ľudí vlastniacich klasické Renaulty a prostredníctvom neho si vieme medzi sebou jednoduchšie vymieňať náhradné diely. Jeden má to, iný zas hento. K novým dielom sa ale dostanete ťažko. Automobilka samotná už náhradné súčiastky nevyrába. Vo Francúzsku, domove týchto automobilov, sú ale špecializované obchody, ktoré predávajú aj nové náhradné diely z druhovýroby. Samozrejme, veľa náhradných dielov si zháňam cez internet prostredníctvom aukcií.

Jazdíte s týmto autom každý deň?

Nie, to by bola škoda. Nie som ale zástancom filozofie, že auto by malo stále stáť v garáži a vytiahnuť by sa malo iba na jednu akciu ročne. So svojím autom sa rád preveziem len tak pre radosť kedykoľvek, keď je pekné počasie. Hoci aj iba do obchodu. Lola je ale obľúbeným autom našej malej dcérky, ktorá sa ňou rada necháva odviezť do škôlky.

Technické údaje:

Ondrej Rabatin / Webnoviny.sk