BRATISLAVA 12. decembra (WEBNOVINY) – Za vznikom automobilky Saab stojí skupina švédskych podnikateľov združená okolo známeho finančníka Axela Wenner-Greena, ktorá v roku 1937 založila leteckú továreň Svenska Aeroplan Aktiebolaget (SAAB). Spoločnosti sa darilo a v roku 1940 sa stala hlavným výrobcom lietadiel v Škandinávii. Podnikateľský zámer tejto spoločnosti, ktorý profitoval zo svetoznámej kvality švédskej ocele, sa postupne rozšíril aj na automobily. S úmyslom dosiahnutia čo najnižšej ceny automobilov a skrátenia doby potrebnej pre vývoj sa Švédi rozhodli staviť na malý automobil poháňaný dvojtaktným motorom. Na vývoji prvého automobilu (typ 92) sa podieľala iba 15-členná skupina technikov. Základnú koncepciu predložili vedeniu 5. Februára 1946. Prvý prototyp bol novinárom a odbornej verejnosti predstavený v roku 1947. Verejnosť mohla Saab 92 obdivovať na autosalónoch v priebehu roka 1949, kedy vznikla aj nultá séria pozostávajúca z 24 vozidiel. Na prelome rokov 1949 a 1950 sa tak spustila výroba prvého sériovo vyrábaného automobilu značky Saab.
V druhej polovici 60-tych rokov minulého storočia sa pôvodná akciová spoločnosť Saab rozdelila na dve. Jedna sa naďalej zaoberala iba lietadlami a z tej druhej vznikla automobilka Saab Automobile AB. Tá sa potom v roku 1969 spojila so švédskym výrobcom úžitkových automobilov Scania Vabis AB a v roku 1990 s americkým koncernom General Motors.
Automobilke Saab patrí niekoľko historických prvenstiev v automobilovom svete. Saaby mali ako prvé diagonálne prepojený dvojokruhový brzdový systém, ostrekovače svetlometov, kotúčové brzdy na všetkých štyroch kolesách, ochranné výstuhy z legovanej ocele v stĺpikoch, bokoch a dverách karosérie a účinné deformačné zóny. Saab ako prvý zaviedol do sériovej výroby cestovné sedany s motormi preplňovanými turbodúchadlom, riadiaci systém motora s 32-bitovým procesorom, systém trakčnej kontroly, trojokruhový brzdový systém s ABS a mnohé ďalšie prvky.
Saab 92
Ide o prvý sériovo vyrábaný automobil značky Saab. Prvé kusy modelu 92 začali z výrobných liniek v Trollhättane schádzať začiatkom roka 1950. Na svoju dobu mal Saab 92 mimoriadne aerodynamickú karosériu. Extrémne robustná konštrukcia poskytovala posádke na vtedajšie pomery slušnú pasívnu bezpečnosť. Na pohon slúžil dvojtaktný dvojvalec, ktorý bol uložený vpredu naprieč a prostredníctvom trojstupňovej prevodovky poháňal predné kolesá. Z objemu 764 kubických centimetrov motor produkoval výkon 25 koní. Podvozok mal nezávislé zavesenie všetkých štyroch kolies.
Saab Sport
Tento model bol predstavený v roku 1962. V ponuke nahradil model GT 750. Poháňaný bol dvojtaktným trojvalcom s objemom 841 kubických centimetrov. Trojkarburátorový motor produkoval výkon 52 koní. Motor bol mazaný olejom uloženým v špeciálnej nádrži, čiže do palivovej nádrže stačilo tankovať obyčajný benzín. Auto malo na prednej náprave kotúčové brzdy, čo bolo v tej dobe veľmi pokrokové.
„Monstret“
Saab bol považovaný za inovatívneho výrobcu automobilov hneď od začiatku existencie automobilky. Dokázal to aj týmto vozidlom z roku 1959, ktoré dostalo prezývku „Monstret“, v slovenčine Príšera. Ide o experimentálne vozidlo, ktoré je poháňané dvoma dvojtaktnými trojvalcami spojenými do jedného spoločného bloku. Vzniklo tak niečo ako šesťvalec s výkonom 138 koní, ktorý umožňoval autu dosiahnuť maximálnu rýchlosť 196 km/h. Toto auto ostalo bez využitia a veľmi skoro si našlo cestu do firemného múzea, keďže kvôli atypickému motoru nespĺňalo predpisy žiadnej z motoristických súťaží. V tých časoch sa však ešte dalo v automobilkách experimentovať a konštruktéri mohli vyvinúť niečo len tak, pre radosť.
Saab Formel Junior
Od roku 1959 boli preteky Formuly Junior medzinárodnou súťažou a tak sa skupinka entuziastov v Saabe rozhodla, že skúsi šťastie. Postavené boli iba dva kusy tohto monopostu a to zo súčiastok, ktoré boli k dispozícii. Dvojtaktný trojvalec nadšenci zo Saabu prevŕtali na 940 kubických centimetrov, ale bohužiaľ, uložili ho dopredu. Aj s prevodovkou. Auto tak malo až 70 % hmotnosti na predných kolesách, vďaka čomu bolo extrémne nedotáčavé. Situáciu nezachránil ani výkon 86 koní.
Saab Sonett I
Úspech vozidiel značky Saab v motoristickom športe vedeniu automobilky lichotil, pretože zvyšoval predaje, no ani počiatkom 50-tych rokov sa názor vedenia na sériovú výrobu športového auta nezmenil. Keďže vedenie odmietalo sériovo vyrábať športové automobily, hlavný konštruktér Saabu Rolf Mellde, ktorý bol súčasne automobilový pretekár, začal v roku 1955 tajne pracovať na vlastnom športovom aute. Na jeho stavbu použil upravené podvozkové diely a motor z vtedy pripravovaného Saabu 93. So svojim projektom sa zveril iba dizajnérovi Sixtenovi Sasonovi, ktorý mu pomohol a navrhol pre jeho auto samonosnú otvorenú dvojsedadlovú karosériu z hliníka. A takto vznikol Saab Sonett I.
Aj vďaka hliníkovým plechom auto nevážilo viac ako 500 kg. Trojvalcový dvojtaktný motor s objemom 748 kubických centimetrov dosahoval výkon 42 kW (58 k) pri 5 000 ot./min. a krútiaci moment 88 Nm pri 3 500 ot./min. To zabezpečilo malému autu celkom slušnú dynamiku. Na stovku zrýchľovalo za 13,3 sekundy a dosahovalo maximálnu rýchlosť 157 km/h.
Hotový prototyp Mellde ponúkol továrni vo februári 1956 na autosalón v Stockholme. Vedeniu automobilky sa auto páčilo a po skončení autosalónu bola už v továrni vyrobená 5-kusová nultá séria. FIA však v roku 1958 povolila cestovným vozidlám štart na medzinárodných súťažiach a z projektu Sonett I sa tak upustilo. Vzniklo teda iba šesť kusov a všetkých šesť sa dochovalo až dodnes.
Saab Sonett II
V roku 1966 prišla druhá generácia modlu Sonett s označením Sonett II. Tentokrát už išlo auto sériovo vyrábané automobilkou. Malo laminátovú karosériu a podvozok z modelu 96. Poháňal ho dvojtaktný trojvalec s objemom 841 kubických centimetrov a výkonom rovných 60 koní pri 5 200 ot./min. Saab Sonett II dosahoval maximálnu rýchlosť 160 km/h. Vyrobených bolo iba 258 kusov tohto modelu s dvojtaktným motorom, pretože v roku 1967 sa na scéne objavil Saab Sonett V4. Ten bol poháňaný 1,5-litrovým vidlicovým štvorvalcom.
Saab Sonett III
Tretia generácia dvojdverového kupé s označením Sonett III bola predstavená na jar roku 1970 na autosalóne v New Yorku. Auto bolo zaujímavé vyklápacími svetlami a pomerne veľkým batožinovým priestorom, ktorý nemal veko. Otváralo sa iba samotné zadné okno. Unikátny dizajn mal na svedomí taliansky dizajnér Sergio Coggiola. Na pohon slúžil vidlicový štvorvalec z predošlej generácie modelu, ktorý dosahoval výkon 65 koní a bol kombinovaný so štvorstupňovou manuálnou prevodovkou. Radiaca páka sa však presunula zo stĺpiku radenia na podlahu.
Najväčším odbytiskom pre Saab Sonett bol americký trh. V domácom Švédsku sa v niektorých rokoch nepredalo ani jediné auto, alebo boli počty predaných kusov blízke nule. Od roku 1971 sa montoval pod kapotu modelu Sonett III väčší 1,7-litrový vidlicový štvorvalec. Výkon však ostal nezmenený (65 koní). V poslednom roku výroby (1974) dostal Sonett III nechutne veľké nárazníky, aby splnil americké bezpečnostné predpisy. Výroba bola ukončená na jeseň toho istého roku. Dovtedy vzniklo 10 219 Sonettov. Do tohto počtu sú zarátané modely Sonett II, Sonett V4 a Sonett III.
Saab 99 Turbo
Jeden z najslávnejších modelov tejto švédskej automobilky. Predstavený bol na frankfurtskom autosalóne v roku 1977. Vystavené auto malo bielu perleťovú metalízu a kožené čalúnenie interiéru. Ani táto farba, ani kožené čalúnenie sa do sériovej výroby nedostalo. Unikátne disky kolies, ktoré symbolizujú lopatky turbodúchadla, sa však dodávali aj na produkčné modely a stali sa charakteristickým prvkom tohto modelu.
Auto bolo poháňané dvojlitrovým štvorvalcom a ako už samotný názov vypovedá, motor bol preplňovaný turbodúchadlom. Vďaka tomu produkoval 107 kW (145 k) pri 5 000 ot./min. a 215 Nm pri 3 000 ot./min. Po Porsche 911 Turbo a BMW 2002 Turbo sa tak Saab 99 Turbo stal tretím autom na svete, ktoré bolo sériovo vybavené turbodúchadlom poháňaným výfukovými plynmi.
Saab EV-I
Toto je prototyp štvormiestneho športového kupé z roku 1985. Ide o experimentálne vozidlo, na ktorom boli testované nové materiály, ako napríklad karbón. Klimatizácia bola napájaná cez solárne panely na streche a to umožňovalo udržiavať interiér vozidla príjemne vychladený, aj keď bolo auto zaparkované na priamom slnku. Na pohon slúžil turbodúchadlom preplňovaný štvorvalec s výkonom až 285 koní, ktorý dokázal auto rozbehnúť na rýchlosť 270 km/h.
Saab 9000 Aero
V októbri 1992 mal na parížskom autosalóne výstavnú premiéru „najrýchlejší Saab všetkých čias“. Išlo o model 9000 vo verzii Aero. Týmto označením automobilka dodnes pomenováva vrcholné verzie svojich modelov. Saab 9000 Aero bol poháňaný 2,3-litrovým štvorvalcom, ktorý bol preplňovaný turbodúchadlom. Motor produkoval 166 kW (225 k) a 350 Nm už pri 1 950 ot./min. Auto malo štyri samostatné kožou čalúnené športové sedadlá.
Foto: Ondrej Rabatin
Foto: Michal Klima
Foto: Ondrej Rabatin
Foto: Michal Klima
Foto: Michal Klima
Zdroj: Hubert Procházka