BRATISLAVA 22. decembra (WEBNOVINY) – Neskúsení vodiči majú občas problém jazdiť po cestách plných áut, ale aj tí najskúsenejší vodiči majú dosť často problém nájsť na plných parkoviskách voľné miesto. Chronický nedostatok parkovacích miest je už takmer vo všetkých väčších mestách na Slovensku. Keď v nich architekti plánovali výstavbu nových sídlisk, bola čakacia doba na kúpu nového žiguláka päť rokov. Možno z tohto dôvodu akosi pozabudli nakresliť okolo panelákov aj dostatočne veľké parkoviská. Ukážkovým príkladom je bratislavská Petržalka. V čase projektovania Lúk a Dvorov vlastnila autá snáď len tretina ich obyvateľov a ostatní sa cestou do práce tlačili v plných autobusoch MHD. Podľa odhadov jedno parkovacie miesto pripadalo na 4 až 5 bytov a na úzkych cestách medzi obytnými blokmi bolo státie obmedzené. Obrovský nárast počtu motorových vozidiel, súkromných aj firemných, zahusťovanie výstavbou nových bytov, obchodov a administratívnych budov spôsobili, že v súčasnej dobe chýba v Petržalke už vyše dvadsať tisíc parkovacích miest.
Keď som dramaturgovi jednej televíznej relácie ukazoval zábery z petržalských ulíc, na ktorých vozidlá nestoja minimálne päť metrov pred hranicou križovatky ale rovno v nej, na ktorých nezabrzdené vozidlá parkujú v dvoch radoch vedľa seba a keď chce vyjsť vodič z toho vonkajšieho musí si najprv urobiť miesto a odtlačiť autá z vnútorného radu, na ktorých stoja vozidlá na chodníkoch bez ohľadu na jeden a pol metrovú voľnú časť, len neveriacky krútil hlavou. Ozajstná pastva pre oči pre mestských policajtov, ktorí by mohli zakladať „papuče“ a odťahovať autá od každého večera do rána.
Na margo sústavného porušovania pravidiel však treba položiť otázku, kde vlastne majú petržalskí vodiči stáť, aby tie pravidlá dodržali a zároveň nemuseli od zaparkovaného auta cestovať domov hromadnou dopravou alebo taxíkmi? Navlas rovnaké problémy majú aj obyvatelia ostatných sídlisk v Bratislave. Preto by už bolo načase nejaké tie parkovacie domy projektovať keď nie rovno začať s ich výstavbou.
Na problémy s parkovaním vo väčších mestách existuje aj iný uhol pohľadu. Chaotické státie na už existujúcich parkoviskách takým spôsobom, že ich kapacita sa zníži aj o tretinu. Základné rozmery parkovacieho miesta sú 2,5 krát 5,0 metra a pre imobilných vodičov 3,5 krát 5,0 metra. Tam kde sú na vozovke alebo parkovisku vyznačené vodorovnými dopravnými značkami V 10a až V 10c len málokedy nezodpovedný vodič zostane stáť šikmo cez namaľovanú čiaru a zaberie dve miesta. Na parkoviskách bez vodorovného dopravného značenia sa to deje sústavne. Príliš veľký bočný odstup a iný uhol pozdĺžnej osi vozidla ako majú ostatné stojace autá automaticky mení rozmery parkovacieho miesta a znižuje celkovú plochu parkoviska. Takéto „divoké“ státie je zrejmé na prvý pohľad a preto ho možno pripísať len arogancii alebo maximálnej nezodpovednosti vodičov. V zákone o cestnej premávke je uvedený paragraf 23 Zastavenie a státie, ktorého druhý odstavec znie:
(2) Pri zastavení a státí je vodič povinný prednostne použiť parkovisko tak, aby neobmedzoval ostatných účastníkov cestnej premávky. Pri zastavení a státí vodič je povinný čo najlepšie využiť parkovacie miesto a nesmie znemožniť ostatným vodičom vyjdenie z parkovacieho miesta..
Nuž, táto povinnosť platí pre všetkých vodičov a všade, teda aj na parkoviskách, na ktorých nie sú parkovacie miesta vyznačené vodorovnými dopravnými značkami.
Rada na záver:
Tému o nedostatku parkovacích miest som nevybral náhodne. V zime sa totiž okrem odstavených áut nachádzajú na parkoviskách aj odhrnuté haldy snehu, ktoré znižujú ich kapacitu. Preto by sme mali byť najmä v tomto období pri parkovaní voči ostatným vodičom mimoriadne ohľaduplní.
