BRATISLAVA 22. februára (WEBNOVINY) – Plynulosť cestnej premávky si veľa vodičov vysvetľuje tak, že po cestách jazdní pár metrov za vozidlami idúcimi pred nimi a to aj pri vysokých rýchlostiach. Alebo sa na ceste s dvomi a viacerými jazdnými pruhmi natlačia zozadu na auto pred nimi až k nárazníku, len aby donútili vodiča uvoľniť im ich jazdný pruh. Tak aby bolo hneď na úvod jasné, žiadna cesta, žiaden jazdný pruh nepatrí len konkrétnej osobe, respektíve, nepatrí len majiteľom áut, ktorí nikdy nerešpektujú maximálnu povolenú rýchlosť. Skôr než prejdem k meritu veci, dovoľte jednu osobnú skúsenosť.
Po absolvovaní trasy Bratislava – Košice som sa nočnou hodinou vracal tou istou cestou do Zvolena. Uvedomujúc si možné riziká únavy som sa rozhodol jazdiť radšej opatrne, pomalšie, než ako je na cestách prvej triedy dovolené. Môj úmysel však prekazil vodič iného vozidla, ktorý sa na mňa ani neviem kedy zavesil sotva v päťmetrovom odstupe. Keď ma od jeho svetiel v spätných zrkadlách začali už bolieť oči, výrazne som spomalil. On však urobil to isté. Zrýchlil som na povolenú deväťdesiatku, aj on zrýchlil. Odbočil som na parkovisko pri motoreste a vodič za mnou odbočil tiež. Kým som skúšal zavreté dvere na budove, čakal v aute na parkovisku a potom sa znova pustil za mnou. Únava sem, únava tam. na horskom priechode Soroška som stlačil pedál až na podlahu výkonného Volva a rezal zákruty ako na pretekárskej dráhe. Silný motor zabral a nepríjemné svetlá za mnou konečne zhasli. Zrejme nebol až taký dobrý vodič a už vôbec nemohol byť normálny.
Predpokladám, že podobné, keď nie horšie, skúsenosti majú aj mnohí čitatelia. A čo na to zákon? Dovolím si povedať, že nič. Aj novom zákone o premávke na cestách je paragraf 17 opísaný do bodky z predchádzajúceho zákona a jeho znenie je naozaj veľmi benevolentné. Posúďte sami:
(1) Vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví.
Neviem, či si hazardéri jazdiaci sústavne „na nárazníkoch“ uvedomujú, čo spôsobujú vodičom pred nimi. Nuž, sústavne im odvádzajú pozornosť, lebo takmer všetku sústreďujú na pohľad do spätného zrkadla a tým pádom nesledujú premávku pred sebou, prípadne ukazovateľ rýchlosti a iné dôležité okolnosti súvisiace s vedením vozidla. U menej skúsených vodičov vyvolávajú okamžitý stres, ktorý má za následok stratu koncentrácie, vnímania dopravnej situácie a opozdené reakcie na ňu. Keď si uvedomíme, že v prípade dopravnej nehody zavinenej takýmto spôsobom jazdy môže dôjsť k tragickým následkom, k ujme na zdraví celej posádky, k poškodeniu auta a prepravovaných vecí, stres chytí aj skúsenejších vodičov. Totiž okrem škody priamo na mieste nehody často vznikajú aj ďalšie problémy a škody. Kto je práve na ceste na dovolenku, nedôjde načas, alebo už vôbec do cieľa. Potom je treba zabezpečiť odtiahnutie poškodeného auta a kým ho opravia, zohnať si iné. A tak ďalej…
Rada na záver:
Pre slušných vodičov existuje len jediná – prinútiť tvorcov zákona o premávke na cestách, aby pri ďalšej jeho novele pamätali aj na takýto spôsob jazdy a v príslušnom paragrafe ho, jednoducho, zakázali.
