BUENOS AIRES 5. augusta (WEBNOVINY) – Argentínsky úrad pre dohľad nad finančnými trhmi začal v pondelok vyšetrovať údajné protiprávne kroky investičných fondov, ktoré sa po štátnom bankrote pred dvanástimi rokmi nepripojili k dohode o reštrukturalizácii dlhu. Pod tlakom týchto veriteľov sa juhoamerická krajina minulý týždeň opäť dostala do platobnej neschopnosti.
Úrad požiadal partnerov v USA o informácie týkajúce sa obchodovania s argentínskym vládnym dlhom a úverovými derivátmi (CDS) v období, ktoré predchádzalo bankrotu. Deriváty CDS slúžia ako poistka pre prípad krachu emitenta, v tomto prípade argentínskeho štátu.
Existuje podozrenie zo zločinu hedžových fondov
Hedžové fondy pred bankrotom rokovali s Argentínou o reštrukturalizácii dlhu, ktorú nakoniec odmietli. Podľa vlády v Buenos Aires existuje podozrenie, že v rovnakom čase boli zároveň vlastníkmi CDS, resp. s nimi obchodovali, čím pomohli vytvoriť situáciu, ktorá viedla k štátnemu bankrotu.
To by znamenalo zneužitie neverejných informácií pri obchodovaní na finančných trhoch, povedal šéf argentínskej komisie pre cenné papiere Alejandro Vanoli.
Argentína zaplatila francúzskym veriteľom prvú splátku dlhu
Argentína je platobne neschopná, agentúry jej znižujú rating
Argentíne vypršala lehota na splatenie dlhov, hrozí bankrot
Argentína sa nedohodla s veriteľmi, hrozí jej ďalší bankrot
Argentína s bankrotom bojuje už druhý raz
„Zneužívanie neverejných informácií, čo sa v tomto prípade mohlo stať, a manipulácia trhov je v Argentíne zločin, zločin je to aj v Spojených štátoch amerických a za takéto zločiny hrozia ekonomické postihy, prípadne trestnoprávne postihy,“ povedal na tlačovej konferencii Vanoli.
Argentína sa minulý týždeň druhýkrát za dvanásť rokov ocitla v platobnej neschopnosti, keď vo štvrtok uplynula lehota na dohodu s veriteľmi, ktorí po štátnom bankrote v roku 2002 nepristúpili na reštrukturalizáciu dlhu.
Vláda v Buenos Aires mala v stanovenom termíne uhradiť majiteľom reštrukturalizovaných dlhopisov splátku 539 miliónov dolárov. Vyplatenie čiastky však zablokoval federálny sudca v USA, keď rozhodol, že Argentína musí najskôr zaplatiť držiteľom pôvodných dlhopisov.
sa dostala do bankrotu v roku 2002 po oznámení, že krajina nedokáže splácať dlh v celkovom objeme 100 miliárd dolárov. K dohode o reštrukturalizácii sa následne prihlásilo 93 percent držiteľov dlhopisov, ktorým Argentína vyplatila za jeden dolár 25 až 29 centov.
Malá časť veriteľov vrátane hedžových fondov NML Capital a Aurelius Capital Management sa k dohode nepripojila a súdnou cestou žiadajú vrátiť plnú hodnotu dlhopisov v sume 1,33 miliardy dolárov. To Argentína odmieta pre obavy, že k niekoľkým žalujúcim fondom by sa pripojili aj ďalší veritelia, ktorí nepristúpili na výmenu dlhopisov. Celková nárokovaná čiastka by sa tak podľa vlády v Buenos Aires mohla vyšplhať až na 20 miliárd dolárov.
