Archeológovia našli v starovekom meste Pompeje obdivuhodne zachovanú kostru. Nález, ktorý sa im podaril počas výskumu hrobky, zároveň priblížil kultúrny život v meste pred jeho zničením sopečnou erupciou v roku 79.
Lebku s chumáčmi bielych vlasov a časťou ucha, ako aj kosti a fragmenty textilu, našli v hrobke v nekropole Porta Sarno, v oblasti Pompejí, ktorá zatiaľ nie je prístupná pre verejnosť. Nález je nezvyčajný, pretože väčšinu dospelých v tom čase po smrti spopolňovali.
Predstavenia v gréčtine
Nápis na hrobke pritom naznačuje, že jej majiteľ, oslobodený otrok Marcus Venerius Secundio pomáhal v Pompejach organizovať predstavenia v gréčtine. Podľa expertov je to prvé potvrdenie toho, že sa gréčtina, jazyk kultúry v Stredomorí, používala popri latinčine.
Levoča dostane od vlády na rekonštrukciu Námestia Majstra Pavla viac než dvestotisíc eur
„To, že organizovali predstavenia v gréčtine, je dôkazom živej a otvorenej kultúrnej klímy, ktorá bola charakteristická pre staroveké Pompeje,“ konštatoval vo vyhlásení oznamujúcom nález Gabriel Zuchtriegel, riaditeľ archeologického parku Pompeje.
Z otroka boháčom
V rozhovore pre agentúru The Associated Press sa vyjadril, že Marcus Venerius si po oslobodení z otroctva na seba evidentne dokázal zarobiť, čo potvrdzuje „monumentálna“ veľkosť jeho hrobky. „Nestal sa superbohatým, no jednoznačne dosiahol značné bohatstvo,“ doplnil Zuchtriegel.
Pompeje zničila erupcia sopky Vezuv v roku 79. Dlhoročný archeologický výskum tam medzičasom odhalil viaceré pozoruhodné objavy.
