BRATISLAVA 30. marca (WEBNOVINY) – Maďarské nároky na menšinové práva nemožno uspokojiť, pretože sú prakticky neobmedzené, myslí si podpredseda Smeru-SD Marek Maďarič. „Sme svedkami napĺňania politiky, ktorá nikdy nebude považovať maďarské práva za vyvážené. Ak sa splní jedna požiadavka, vynorí sa vzápätí rad ďalších,“ povedal dnes v parlamente v diskusii k novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín.
Maďarič si myslí, že novela prichádza v nelogickom čase, niekoľko mesiacov pred tým, čo budú po sčítaní ľudu známe nové čísla o zastúpení menšín. „Je nielen nelogické, ale aj podozrivé nepočkať na podklad, ktorý bude odrážať skutočný stav spoločnosti,“ vyčítal predkladateľovi novely, podpredsedovi vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfovi Chmelovi.
Bývalý minister kultúry poukázal na skutočnosť, že maďarská menšina na Slovensku disponuje kompletným školským systémom od predškolských zariadení až po univerzitu. Ako poznamenal, Slovensko je okrem Maďarska jedinou krajinou, kde môžu Maďari v materinskom jazyku zadarmo získať vysokoškolské vzdelanie. Novele Maďarič vyčítal vytláčanie slovenčiny z pozície štátneho jazyka, pretože sa zo zákona vyškrtla časť, podľa ktorej sa občanom listiny a formuláre poskytujú predovšetkým v štátnom jazyku.
Nepáči sa mu tiež, že pre povinnosť komunikovať aj v menšinových jazykoch budú do úradov na zmiešaných územiach prednostne prijímaní ľudia ovládajúci menšinové jazyky, čím budú Slováci diskriminovaní. Rovnako tak nerozumie, prečo sa ruší povinnosť vysielať menšinové relácie so slovenskými titulkami. „Prečo nemajú Slováci rozumieť tomu, čo je v menšinovom vysielaní,“ pýtal sa Chmela.
Z uvedeného podľa Maďariča vyplýva, že novela prekračuje nielen záväzky charty regionálnych alebo menšinových jazykov, ale je aj deštrukčná voči slovenskej štátnosti, lojálnym menšinovým občanom nič neprináša, súčasný zákon spĺňa všetky relevantné normy. Poslancovi Smeru-SD sa tiež nepáči, že v menšinových jazykoch okrem členov miestnych samospráv budú môcť komunikovať aj všetci prítomní, čo vyvolá babylon jazykov.
„Myslím, že maďarizátor gróf Apponyi (uhorský minister školstva, pozn. SITA) sa obracia v hrobe, ale od spokojnosti,“ ilustroval dôsledky chystanej úpravy. „Nezatvárajte menšiny do jazykového geta, nediskriminujte Slovákov vo vlastnom štáte,“ vyzval Maďarič poslancov a navrhol, aby parlament v rokovaní o návrhu nepokračoval.
Futbalu a menšinám rozumie na Slovensku každý, myslí si Bugár
Novela zákona o používaní jazykov menšín posunie Slovensko bližšie k pozitívnym európskym príkladom, vyhlásil v parlamentnej rozprave k norme predseda strany Most-Híd Béla Bugár. Ako zdôraznil, novelizácia zákona neposkytuje žiadne práva nad rámec, cieľom je podľa neho iba skvalitniť život všetkých občanov na Slovensku, aby sa tu cítili slobodne a doma. „Som realista. Viem, čo vyvoláva na pôde národnej rady predloženie návrhu s menšinovou, ale hlavne s maďarskou tematikou, akú reťaz nepredstaviteľných konštrukcií, červeného súkna a výpadov,“ podotkol. Na Slovensku je totiž podľa neho veľa ľudí, ktorí „si myslia, že futbalu a problematike národnostných menšín, hlavne maďarskej menšiny, rozumejú.“
Bugár za najdôležitejšie považuje prekonať nedôveru. „Priznajme si, že sa s nedôverou stretávame často,“ uviedol. Podozreniami vyplývajúcimi z nedôvery podľa neho politici často vypĺňajú medzeru medzi zdravým rozumom a politickými cieľmi. Ako poukázal, novela zákona o používaní jazykov menšín sa dotkne takmer 15 percent obyvateľov Slovenska.
Zdôraznil, že prerokovávaná norma nijakým spôsobom nenúti slovenských občanov na zmiešaných územiach učiť sa jazyk menšiny či používať ho. Pripomenul tiež, že platiť bude naďalej iba v štátnej a verejnej správe, v súkromnej nie. Napríklad majitelia reštaurácií tak podľa neho nemusia prepisovať jedálne lístky. „Viem, že mnohým ľuďom, keď uvidia mňa a mojich kolegov, napadne že sme Maďari a stále chceme niečo pre Maďarov, ale bolo by dobré, keby ich napadlo, že sme Maďari, ale sme aj demokrati a chceme, aby sa každý cítil na Slovensku dobre bez ohľadu na národnosť,“ dodal.
Vlk v baraňom rúchu
„Môj dojem je, že sa nám prihováral vlk v barančom rúchu,“ okomentoval Bugárovo vystúpenie Rafael Rafaj zo SNS. Jednou z najdiskutovanejších zmien novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín je zníženie kvóra pre používanie menšinového jazyka z 20 na 15 percent. Novela z dielne podpredsedu pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd) rozširuje aj právo používať menšinový jazyk v úradnom styku. Po novom by mohli v menšinovom jazyku rokovať aj samosprávne orgány, musí s tým však súhlasiť každá zúčastnená osoba. Zákonom sa zároveň ruší povinnosť pri vysielaní inojazyčných televíznych relácií určených pre príslušníkov národnostnej menšiny vysielať titulky v štátnom jazyku.
Koaličné strany sedia na lopate maďarskej strany Híd, nazdáva sa Slota
Návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín je protiústavný, tvrdí predseda SNS Ján Slota. „Protiústavnosť a farizejskosť je v tom, že na celom území Slovenskej republiky je štátnym jazykom jazyk slovenský a ostatné jazyky ho nemôžu nahrádzať. SNS ho považuje za dočasný,“ zdôraznil v parlamentnej rozprave k návrhu novely, o ktorej plénum rokuje. „Hovoríme o téme, ktorá je sama o sebe zbytočná a nezmyselná, ako sú v parlamente niektorí poslanci maďarskej strany Híd,“ vyhlásil. Podľa Slotu by parlament nemal o takejto norme vôbec rokovať.
Ako Slota zdôraznil, „v novele nejde o nejaké kvórum, to je len opona. Za ňou sa skrýva úplná zmena filozofie a obsahu zákona, rozliatie práv na také oblasti, kde by ani cunami nedosiahlo.“ Podľa Slotu žijeme na Slovensku, kde by sa Slováci nemali cítiť ako chudáci na nejakom maďarskom území, lebo v návrhu ide iba o Maďarov, a nie o ostatné menšiny. Predseda SNS tvrdí, že požiadavky strany Most-Híd sú dávno nad rámec Európskej charty štátnych jazykov.
„Koaličné strany sedia na lopate maďarskej strany Híd a naletia každej jej požiadavke, ktorá nás krok za krokom zbavuje svojprávnosti, štátnosti a prilepuje naše južné územie k Maďarsku. Je čas zastaviť túto diabolskú salámovú metódu,“ vyzval. Schválenie zníženia kvóra na používanie menšinového jazyka na 15 percent bude podľa Slotu veľkou hanbou a zlým signálom demokratickej Európe aj celému svetu.
„Rokovanie o novele tohto zákona je ponižovaním Slovenska, všetkých Slovákov, devalváciou slovenského jazyka, ktorý je, aspoň podľa mojich informácií, zatiaľ ešte na našom území štátnym jazykom, úradným jazykom,“ uviedol. Na rečníckom pulte bol počas Slotovho vystúpenia nalepený plagát s nápisom „KDH, OKS, SDKÚ-DS, SaS vždy svorne v jednom šíku rozkladajú Slovenskú republiku.“
Na predsedu SNS, ktorý nevynechal ani tému o pôvode Maďarov, ktorí prišli do Európy na malých čiernych huňatých koníkoch, zareagoval aj Peter Osuský z OKS, ktorá je súčasťou poslaneckého klubu Most-Híd. Slotovo vystúpenie podľa neho „ukazuje zaujímavý rozvoj tradície SNS, keď okrem tradičných chlpatých koníkov hlavného hipológa strany sa stáva tradíciou i istý druh nástenkárstva.“
Ako podotkol, nech je už nástenka na rečníckom pulte „akokoľvek nepravdivá a blbá,“ aspoň stojí daňového poplatníka menej než mediálne známa nástenka z ministerstva výstavby. S Osuského straníckym kolegom Ondrejom Dostálom si Slota vymenil zopár invektív, v ktorých sa označovali za hanbu slovenského národa, odpad, ale padli aj také výrazy ako chrapúň či gauner.
Rozprava bude pokračovať zajtra
Nemá zmysel prijímať ďalšiu právnu normu, ktorá skomplikuje postavenie menšín na Slovensku, vyhlásil v rozprave k prerokovávanému návrhu novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín Dušan Čaplovič zo Smeru-SD. Poslanec bol posledným dnes vystupujúcim k návrhu podpredsedu vlády Rudolfa Chmela. Písomne sa do rozpravy prihlásilo deväť poslancov, svoje názory prezentovali piati, štyria z nich vystúpia vo štvrtok a do rozpravy sa budú môcť prihlásiť zákonodarcovia ešte aj ústne.
Predsedajúci schôdze Béla Bugár prerušil rokovanie krátko pred 19:00. Pokračovať bude rozpravou k zákonu o jazykoch menšín vo štvrtok od 9:00. Ako prvá vystúpi Anna Belousovová z poslaneckého klubu SNS. Na rad by sa mal dostať aj návrh Kataríny Cibulkovej z SDKÚ-DS, ktorá chce uzákoniť zmeny v ročnom zdravotnom zúčtovaní a poslanci prerokujú aj dva návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní.
Popoludní ich čaká pravidelná štvrtková Hodina otázok, na ktorej premiérka Iveta Radičová a členovia jej kabinetu odpovedajú na otázky poslancov. Na programe 16. schôdze je aj trojica zákonov opozičného Smeru-SD. Ten chce, aby koalícia skorigovala svoju hospodársku politiku a znížila DPH na 19 percent, opätovne zaviedla šesťpercentnú daň na predaj z dvora, zabránila privatizácii teplární a zaviedla špeciálnu bankovú daň.