Trvanie výstavy: 6. 12. 2019 – 29. 3. 2020
Otvorenie výstavy: 5. 12. 2019 o 18.00
Esterházyho palác – 3. poschodie, Bratislava
Kurátorka: Monika Mitášová
Grafické riešenie: Adéla Svobodová
Priestorové riešenie: Monika Mitášová – Anna Daučíková
Autorská výstava Anny Daučíkovej (*1950 v Bratislave) predstaví jej prácu sklárky, maliarky, fotografky, performerky a autorky videí. Ako uvádza už názov výstavy, nejde o retrospektívu – predstavenie ukončeného diela v spätnom pohľade. Ide o sprístupnenie výberu z autorkiných ukončených a zachovaných diel vo vzájomných vzťahoch a spojeniach s jej aktuálne rozpracovanými dielami, prípadne aj s takými prácami, ktoré bude autorka ešte len utvárať, prepracúvať, či dokončovať počas trvania expozície.
Výstava je expozíciou diel aj „pracovnou výstavou“. Návštevníkom dáva nielen možnosť vidieť a chápať vzťahy medzi jednotlivými dielami autorky v danom výbere (sedem situácií – sedem rôznych usporiadaní prác v siedmich miestnostiach: päť „dielní“, „videokino“ a „videolaboratórium“), ale umožňuje im aj navštevovať galerijné prostredia ako dejúce sa rámce práce (sedem miestností meniacich sa na sedem scén), teda dejiská rozpracovaného či pripravovaného diela – work in progress. Sedem situácií má počas trvania výstavy potenciál iniciovať premenu či vznik nových diel od Anny Daučíkovej aj jej hostiek a hostí, ktorými budú Jana Cviková, Eva Filová, Christina Della Giustina, Alica Koubová a Noro Lacko. Prípadné nové diela sa stanú pretrvávajúcou alebo efemérnou súčasťou výstavy. Dielo a výstava, na ktorej uvidíme aj práce Václava Ciglera, Heleny Jiskrové a Jiřího Thýna, sú dialogické work(s) in progress…
Výstava nadväzuje na autorkinu prvú monografickú publikáciu A_NNA D_AUČÍK_OVÁ TRANS_FORMÁCIE TRANS_FORMATIONS, ktorú SNG vydala v roku 2018. Kniha predstavuje jej experimentovanie s rozmanitými umeleckými druhmi, technikami a postupmi aj kontexty premien jej života a jej samej. Prežívanie „vlastného“ alebo „cudzieho“ tela transformovala na prežívanie a konceptualizáciu tretieho pohlavia a rodu, ktoré môžu presahovať zaužívané ponímanie ženskosti i mužskosti. Publikácia obsahuje rozhovory editorky Moniky Mitášovej s Annou Daučíkovou, interpretačné texty Nóry Ružičkovej a Ruth Noackovej, prílohy i dva denníkové texty umelkyne a manifest tvorby.
Anna Daučíková študovala v ateliéri Sklo v architektúre docenta Václava Ciglera na VŠVU v Bratislave , je teda absolventkou Ciglerovej sklárskej školy na Slovensku. Hoci sklo ako sklenený objekt nikdy celkom neopustila, pracuje naprieč staršími aj novšími médiami, voľne ich kombinuje a mieša pridávajúc ich ďalšie, viac či menej etablované a overené podoby (maľba, grafika, koláž, fotografia, performance, video, videoinštalácia, videoprostredie…).
V rokoch 1979 – 1991 žila a pracovala v Moskve, okrem iného aj v paralelnej kultúre režimom sledovaných jazykovedcov, spisovateľov, reštaurátorov ikon a historikov umenia okolo ruskej lingvistky a spisovateľky Nadeždy Jakovlevny Mandeľštamovej, manželky básnika Osipa Emilijeviča Mandeľštama, ktorý zahynul v gulagu. Okrem malieb a prác na papieri od 90. rokov vystavuje aj foto a videozáznamy performovania, videoprojekcie, videoinštalácie a v poslednom období aj videoprostredia. Po návrate do Československa v 90. rokoch pôsobila vo verejnom spoločensko-politickom živote.
Spolupracovala s feministickým kultúrnym časopisom Aspekt a rovnomennou feministickou vzdelávacou a publikačnou organizáciou, s občianskym združením Iniciatíva Inakosť – spolužitie bez diskriminácie sexuálnych menšín a s Q-archívom. Od roku 1999 učila na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, od 2003 predmet Videotvorba – Obraz v pohybe a viedla sekciu multimédií pri Inštitúte umenia a vedy. Pôsobila vo vedení školy. O tri roky neskôr habilitovala a stala sa docentkou na Akadémii výtvarných umení v Prahe, kde v rokoch 2010 – 2019 viedla ateliér Nové médiá II, Školu Anny Daučíkovej a pracovala ako prorektorka pre zahraničie. Žije a tvorí v Prahe. Nakrúca, performuje, vystavuje a prednáša na Slovensku i vo svete. Jej práce sú zastúpené vo verejných i v súkromných zbierkach na Slovensku aj v zahraničí.
Monika Mitášová,
kurátorka výstavy
Vypožičiavatelia
Za zapožičanie diel na výstavu ďakujeme:
Zbierka Čestmíra Vančuru, Zlín
Súkromí zberatelia
Sprievodný program výstavy
Štvrtok 5. 12. | 18.00
Slávnostné otvorenie výstavy: Anna Daučíková. Work in Progress: 7 situácií / 7 Situations
Autorská výstava Anny Daučíkovej predstaví jej prácu sklárky, maliarky, fotografky, performerky a autorky videí.
Kurátorka: Monika Mitášová
Esterházyho palác, Berlinka & 3. poschodie
Vstup voľný
Štvrtok 12. 12. | 18.00
Kurátorský výklad: Anna Daučíková
Kurátorka Monika Mitášová predstaví novootvorenú výstavu Anna Daučíková. Work in Progress: 7 situácií / 7 Situations. Výstava nadväzuje na monografickú publikáciu A_NNA D_AUČÍK_OVÁ TRANS_FORMÁCIE TRANS_FORMATIONS, ktorú SNG vydala v roku 2018.
Esterházyho palác, 3. poschodie
Vstupné: 4 € / 2 €
Informácie o ďalších programoch s hosťami Janou Cvikovou, Eva Filovou, Christinou Della Giustina, Alicou Koubovou a Norom Lackom budú zverejnené v programových bulletinoch a na www.sng.sk.
Vstup na výstavy v Bratislave je aj v rokoch 2019/2020 voľný!
Generálny partner SNG: Tatra banka
Anna Daučíková
Work in Progress: 7 situácií / 7 Situations
Súvislosti a charakteristiky tvorby:
V moskovskom ateliéri sa od 80. rokov 20. storočia Anna Daučíková venovala hlavne maľbe, kresbe a koláži. Experimentovala so seriálnou grafikou (monotypy, kalky, dekalky), s maľbou (diptychy, triptychy aj série obrazov s opakujúcimi sa kombináciami čísel a číslic). Pracovala s textom písaným rukou (lettristické obrazy), s gestickou maľbou aj s číselne generovanou maľbou. Skúšobne testovala „kresbu“ prenesenú na papier náhodnými údermi a čiarami na uhľový papier, tzv. „kopírak“. Bolo to zahrnutie opakovania s odchýlkou aj náhody do jej autorstva.
Pracovala s kolážou (trhané noviny a časopisy, strihané a rezané zvyšky z tlačiarne spájané trvalo lepiacou páskou či rozoberateľne kovovou spinkou a zošívačkou). Podobne ako zlepovala sklenené objekty z rozbitých okenných tabúľ, ktoré našla vyhodené na moskovských uliciach, z továrenského lisovaného kovového odpadu robila šperky-skrumáže. Odpad vyhodený na ulicu menila na „odpadovú kultúru“ technikami pridávania: pevného spojenia vrstvením a lepením či voľnými spojeniami spinkou, alebo uberaním: vyrezaním otvoru. To, čo už bolo odhodené a vyňaté z každodenného používania, pretvárala na predmety ateliérových expozícií aj jednej oficiálnej výstavy v mimoumeleckej inštitúcii (Múzeum ochrany prírody, Moskva 1985).
Na sklonku 80. rokov začala fotografovať nielen v ateliéri a jeho okolí, ale aj v uliciach hlavného mesta či počas príležitostných ciest po ZSSR – zaznamenávala okoloidúce a okoloidúcich vo verejnom priestore a ojedinele aj seba samú. Pracovala s nájdenými rodinnými fotografiami (fotokoláže). Fotografovala výhľady cez okno aj zo strechy ateliéru, stromy ako sušiče pohárov v parku, ženy na ranných uliciach, aj prostredie na mestských perifériách. Nechala odfotografovať vlastnú performanciu pred umeleckou akadémiou v Moskve. V skupinovom aj individuálnom performovaní zachytenom fotograficky pokračovala aj po návrate do Československa roku 1991.
Experimentovala aj s prenosom „kresieb“ vpichovaných ihlou do zväčšenín vyvolaných mokrým procesom na dokumentačnom papieri (perforovaná fotografia na fotopapieri s nízkou gramážou). V 90. rokoch začala do fotokoláží pridávať novú obrazovú vrstvu xerokópií na priehľadných plastových fóliách (vedecké a vzdelávacie ilustrácie: posunkový jazyk, pravidlá poskytovania prvej pomoci). Výsledkom boli série fotoxerokoláží. Pracovala teda s obrazom utvoreným rukou, s mechanickou reprodukciou (polygrafia, reprografia), od 90. rokov aj s vlastným autorským videom.
Na začiatku 90. rokov opustila maliarsku prácu a od polovice 90. rokov sa venuje najmä pohyblivému obrazu vo vzťahu k rôznym médiám. V práci s videom prechádza od snímania statickou kamerou na stojane k voľnému vedeniu kamery v ruke. Sníma celok, polodetail aj veľký detail ateliérových, bytových i mestských udalostí. Zvuk vrátane autorského hlasu rozprávačky spravidla postprodukčne pridáva, alebo ho naopak odstraňuje. Kamera sníma celé či fragmentované nezastrené obrazové pole priamo, bezprostredne, alebo cez otvor (vo vrchnáku čajníka, v rázporku nohavíc), prípadne sprostredkovane cez odrazy alebo priesvitné a priehľadné clony (cez vodnú hladinu, hárok papiera na okennej tabuli). Čas a priestor videa upravuje strihom alebo bez úpravy sníma jeden kontinuálny záber. Video zahŕňa obrazy aj metaobrazy vrátane maliarskych reprodukcií, fotografií a ojedinelo aj obrazov seba samej. Prepája teda umeleckú, neumeleckú a mimoumeleckú prácu.
Výber z autorkiných samostatných výstav:
Anna Daučíková (Project Arts Centre, Dublin 2019 – 2020)
Schering Stiftung Art Award 2018: Anna Daučíková (KW Institute for Contemporary Art, Berlín, 2019)
Anna Daučíková (Gandy Gallery, Bratislava 2018)
Anna Daučíková (DUUL, Ústí nad Labem 2017)
Anna Daučíková (Futura, Praha 2016)
Thirty-three Scenes, (The Function Room, Londýn 2014)
Anamnézy (Galerie TIC, Brno 2013)
Old Matters (Stredoeurópsky dom fotografie, Bratislava 2011)
eastwest se/x @Foyer KHM Hochschule für Kunst und Medien (Kolín nad Rýnom 2007)
Výber z autorkiných skupinových výstav:
Anna Daučíková & Assav Evron: For (Neubauer Collegium, Chicago 2018)
Anna Daučíková & Zbyněk Baladrán: Circular Defense (Gallery CarrerasMugica, Bilbao 2018)
Queer Stories (tranzit.sk, Bratislava 2018)
V zornom poli (Galéria VŠVU, Bratislava 2018)
The Cunt Tavern (The Function Room, Londýn 2016)
Universal Hospitality (Alte Post, Viedeň 2016)
Starosť o architektúru: vyzvanie arché architektúry do tanca (pavilón Českej a Slovenskej Republiky, Banátky 2016)
Kiyv Biennial. School of Kyiv (Dom odievania, Dom umelcov, Dom filmu…, 2015)
Manifesta 10. Eastern Window (Štátna Ermitáž, Petrohrad, 2014)
Good Girls (MNAC, Bukurešt 2013)
ROSA ARBEIT AUF GOLDENER STRASSE (Gallery Xhibit, Viedeň 2012)
What a Material: Queer Art from Central Europe (Gallery P.A.X., Amsterdam 2012)
Pražské Bienále 5 (Mikrona, Praha 2011)
Mapy. Umelecká kartografia v strede Európy (GMB, Bratislava 2011)
Nulté roky (Považská galéria Žilina; Dom umenia, Bratislava, 2011)
Gender Check–Femininity and Maskulinity in the Art of Eastern Europe (Zacheta National Gallery of Art, Varšava 2010; MUMOK, Viedeň, 2009)
Ars Homo Erotica (National Museum in Warszaw, Varšava 2010)
Inzercia